Moje pohľady

Nebudem sa zaoberať tým, prečo nemal Kotleba rúško, ani jeho zdôvodnením či príkladom na masy ľudí, ale samotnou podstatou používania rúšok na televíznej obrazovke. Nebudem poslanca ani chváliť ani haniť, ako to horlivo v Novinách TV JOJ odsúdili naši horliví politici. Medzi nimi najmä papuľnatý právnik – „najspravodlivejší a najpricipiálnejší“ politik Šeliga z mini strany Za ľudí, ktorý sa  včera na internete vyhrážal trestným oznámením a dnes v exteriéri s rúškom na samostatnej tlačovej besede oznámil už aj podnet na Regionálny úrad verejného zdravotníctva  na Kotlebu (Prečo ho nepodal na premiéra za svadbu či na Sulíka, ktorý nenosí rúško zo zásady???). Kotleba neporušil v štúdiu žiadny zákon iba neprofesionálne interné nariadenie RTVS, ktoré ho z hľadiska práva nemusí zaujímať. Slovenská televízia totiž ako jediné video médium si zaumienila, že moderátorom i spravodajcom v štúdiu opäť nasadí rúška, ktoré by sa niekedy dali nazvať aj náhubkami (tí domýšľavejší pochopia tento výraz). Toto platilo od 30. augusta do 18 septembra, pokým to zodpovední pochopili.  Nerozumiem tomuto striktnému internému príkazu. Ide o samú podstatu televízie. Tento informačný prostriedok, teda televízia je médium tvárí. A skrývať mi tvár moderátora len preto, že si nejaký angažovaný horlivec v RTVS chce šplhnúť u premiéra a u pandemickej komisie a ide príkladom pre obyvateľov je i napriek jasnej výnimke absurdum. Moderátor je v štúdiu minimálne dva metre, zväčša aj tri či štyri metre (čo je podľa odborníkov dostatočná vzdialenosť na zamedzenie rozširovania nákazy ) od kameramanov či ďalších pracovníkov v štúdiu. V priestrannom štúdiu ich je spolu možno päť- šesť. Ak kamery obsluhujú na diaľku z réžie, tak dvaja – traja štúdioví pracovníci.
Mne ako divákovi naozaj nechutí, ak sa pozerám na netváre moderátorov, pretože rúško odhaľuje jedine oči. Oči bez zostatku tváre, sú ako hot dog bez párku a horčice. Ja ako divák chcem vedieť, ako sa tvárí moderátor (Niektorí politici to už pochopili a radšej poriadajú tlačové besedy na vonkajších plochách, aby aj svojou mimikou presvedčili voličov o svojej pravde.). Tento vizuálny podnet mi vraví, či to, čo mi hovorí moderátor vychádza z jeho vnútra, alebo nie. Tu ide o presvedčivosť moderátora, ako predkladateľa informácií a myšlienok. TV Nova počas prvej vlny Korony moderátorom nenasadila rúška, ale plexisklové ochranné kryty ako mali naši tlmočníci do posunkovej reči na plačovkách. Zodpovední v Nove totiž pochopili, že moderátor sa prezentuje aj svojou tvárou. Svojou vizuálnou identifikáciou predstavuje aj nejakú hodnotu a vážnosť vyjadrení. Spravodajstvo televízie totiž nie je maškarný ples!
Čo bráni zodpovedným v Slovenskej televízii vymeniť moderátorom rúška za ochranné kryty, ak chcú byť pápežskejší od pápeža? Reklama firmy na rúškach? Priehľadné ochrany tváre by boli oveľa dôstojnejšie, ako náhubky. Mnohí nepočujúci dokážu čítať aj z pier moderátora, takže by im to uľahčovalo porozumieť informáciám.
Pristavme sa pri včerajšej relácii O 5 minút dvanásť. Pre mňa ako diváka bolo prijateľnejšie vidieť Kotlebovu tvár, a počúvať ako sa politicky obhajuje i sledovať jeho mimiku ako absorbovať vrešťanie Cigánikovej spoza náhubku. Ani jej hlasová dikcia ma nepresvedčila o jej pravde. Jednoducho jej hlas bez tváre bol pre mňa, ako keby niekto anonymný vykrikoval spoza rohu. V obchodoch sme si zvykli, že predavačky i pokladníčky chráni plexisklo od kupujúcich. Prečo ten angažovaný pracovník v RTVS, ktorý koncom augusta opäť zaviedol rúška nepohol rozumom a neoddelil moderátora a hostí plexisklovými panelmi položenými na stole? Veľmi jednoduchá vec a nikto by nepotreboval rúška.
Viem, že teraz zareagujú kameramani so slovami, budeme mať lesky od svetiel. Áno uvedomujem si aj túto možnosť, ale som presvedčený, že aj toto sa dá prekonať súzvukom svetiel a postavením kamier, aby sa vyhýbali leskom na plexisklách, rovnako ako na sklenenom zbytočne priesvitnom stole bez prednej steny (pohľady na topánky a  nohy odpútavajú pozornosť diváka). Zábery by neboli v pohyboch, ale statickejšie. A ak by sa nejaký svetelný odraz objavil, určite by to diváci akceptovali viac, ako moderátora s hosťami bez tvárí. Mimochodom som presvedčený, že aj Kotleba by si bez frflania nasadil priehľadný štít, pretože sa s takouto ochranou tváre lepšie dýcha.
Mnohí diváci majú aj poškodený sluch a preto je pre nich dôležitá výslovnosť, artikulácia a teda zrozumiteľnosť. A tá sa stráca pod rúškami. Hlas nie je tak jasne zrozumiteľný, ale zahuhňaný. Aj to je televízna profesionalita – jasný zvuk!
Prečítal som si aj vyjadrenie Slovenskej televízie k relácii. Nerozumiem prečo sa k tomu vyjadrovala, veď zo štúdia s dvoma moderátorskými apelmi na Kotlebu to bolo jasné. Pochopím však angažovaného zástupcu STV vo vyjadrení, že podmienkou účasti v budúcich reláciách bude používanie rúška. Nuž, ak chcú v STV niekomu zalepiť ústa, tak si našli super odôvodnenie.
Čital som aj veľmi „inteligentnú“ debatu v portáli cas.sk ako reakciu na Kotlebovo nerúško . Niektorí barani a niektoré ovce sa prejavili, ako národní buditelia. Dobre som sa pozabával na „inovatívnych“ a najmä „vzdelanostných“ argumentoch diskutujúcich. Stojí to za prečítanie a spríjemnenie si voľnej chvíľky. Hneď som pookrial.
Pavel Jacz