Moje pohľady

O tom, že dnes rovnako ako za socializmu prevláda politický názor a vnútorné politické presvedčenie nad odbornosťou už z nás asi nikto nepochybuje. Ale teraz každý môže robiť úplne všetko s výnimkou takých zamestnaní, kde ide o život, alebo o vysoko špecializované odbory. A tak sa stretávame, že lekári robia taxikárov, iní vysokoškoláci robotníkov, zásobovačov, podnikateľov v celkom inej sfére ako študovali a podobne. A tak sa nestačíme študovať, koľko „amatérčiny“ sa dostáva na svetlo, pretože aj politika je naozaj pre všetkých. Ak dokážete oblbnúť svojimi sľubmi voličov, do parlamentu sa dostanete aj s dvoma absolvovanými ľudovými triedami. Škola a vzdelanie a najmä znalosti je na dnes na dve veci: na nič a na h…..!

Vraví sa, že mladí majú dostať šancu. Áno, ale na tú šancu musia najskôr tvrdo pracovať a musia sa postupne vypracovať, ale dnes vidíme samých politológov, sociológov, i špecializovaných „mudrcov“ s vekom do 25 -28 rokov a mudrujú na televíznych obrazovkách jedna radosť. Tí starší s bohatými životnými a pracovnými skúsenosťami sa nestačia diviť, čo sa to tu deje. Do vedúcich funkcií na úradoch štátnej moci sa dostávajú samí „šarvanci“s dobrým, ale nepremysleným ťahom na bránu, ale spúšť, čo po nich zostáva, budú riešiť ešte dve tri volebné obdobia po nich.

Vedúca a špecializovaná funkcia si vyžaduje presnú mušku, ale bez skúseností z úskalí takejto cesty nikdy nebude ten správny výsledok. Skúsení 50-nici sú dnes na oštaru a majú problém dožiť sa v práci do penzie. Na druhej strane mladí so správne zarasteným výzorom a trendovým politickým pritakávaním s olizovaním zadníc začínajú vládnuť v niektorých mestách a obciach. Zatiaľ!

Jedným z okatých a doslova verejných príkladov je moderátor JOJ-kárskej relácie Na hrane. Vedenie tejto súkromnej televízie hodilo do vody ambiciózneho mladého eléva bez akýchkoľvek televíznych skúsenosti a to priamo do pekla – teda politickej relácie a aby som to pritvrdil, tak priamo do predvolebného boja – teda do pekelnej jamy. A v tejto jame sa musí moderátor vedieť orientovať. Ale ako sa môže orientovať novinársky elév, (to je každý začínajúci novinár 5 rokov), ktorý odišiel skôr zo štúdia žurnalistiky ako chudobný študent najskôr do USA na trojmesačný štúdijný platený pobyt a potom na drahú anglickú školu, kde si ukončil polročné platené (30 000 €) štúdium master. A hneď po jej skončení pred tromi rokmi ho Hríb spravil svojím zástupcom vo svojom Týždni. To dokáže poriadne zatriasť s psychikou, čo sa týka dôležitosti, jedinečnosti a nenahraditeľnosti

Ako kombinujem, tak kombinujem a hľadám, tak sa nedozvedám o takomto skvelom funkčnom vstupe do novinárskeho periodika. Vraj ho Hríb prehováral. Škoda, že ho prehovoril. A tak Magušina vidíme strápňovať sa na televíznej obrazovke v pekelných predvolebných debatách.

Pýtam sa samotného moderátora, kde našiel v sebe toľko odvahy, aby si vôbec sadol do štúdia a viedol, či skôr neviedol debaty o vysokej politike. Kde stratil sebakritiku? Moderátor s rečovou chybou, bez skúseností, bez znalostí a bez kombinačných schopností s perfektnou pamäťou zažije v štúdiu len hanbu. Tak ak vo štvrtok, keď ho Sulík zahriakol, čo je to vlastne za nezmyselnú otázku, ktorú položil, jeho „súperovi“ keď povedal, že Matovič kritizoval Kisku, že nepriniesol nové hlasy, neposilnil opozičný blok a obral jednotlivé menšie o hlasy v opozícii a  tak smerovala úžasná otázka na Matoviča, či neodoberajú teraz aj oni hlasy „svojim“ KDH a SaS, keď získali dvojciferné preferencie? A Magušin si priznal, že to poplietol (asi ťažko, keď to bola dobre premyslená útočná otázka na Matoviča, s myšlienkou, aby nebol taký úspešný so svojou stranou) a odvtedy sedel na stoličke ako puk a len pozeral (musím povedať, že v nezvykle častých a nefunkčných prestrihoch na neho to vyzeralo excelentne, sedel na stoličke ako manekýn), ale debata mu unikala a moderátormi sa stali hostia, rovnako ako aj týždeň predtým. Jednoducho Magušin ako moderátor vlastne ani neexistoval. Pripravené otázky prečítal a nič viac. A ani nemohol, lebo ani pravdepodobne nevedel, o čom sa jeho hostia bavia. Nevedel ich zastaviť a neriadil debatu.

Hlavné však je, že moderátor má správny progresívny názor,  progresívny vzhľad a progresívnu výslovnosť a dikciu.

Rozmýšľam nad tým, kto rozhodol o jeho pôsobení pred kamerou. Zaujímavá je to politika vedenia JOJ, kde takýmito rozhodnutiami urážajú svojich aktuálnych dlhoročných redaktorov, ktorí vedia a majú aj prehľad. Začalo to Rannými správami. I napriek tomu, že majú dosť skúsených redaktorov, moderujú ho superstarový šušlavý zákulisný „kabaretiér“, herečka, a jediná račlavá redaktorka JOJ-ky – ešte stále elévka! Ako sa môžu cítiť všetci dlhoroční kmeňoví ostrieľaní redaktori, keď vedenie televízie zavrelo pred nimi dvere na zámky a prijalo nové tváre, ktoré nikdy so spravodajstvom nič nemali spoločné a to priamo do moderátorskych kresiel??? Veď ich to musí urážať!

Rovnako je to aj s politickou debatou. Veď pre Jána Mečiara s mnohoročnými skúsenosťami z rozhovorov a stále pracujúceho s vysokou politikou (stále ničiaceho chlopne oblekov so známym heslom Všetko pre Jana by si mohol prepísať Všetko pre mňa) to musí byť poriadna urážka a poníženie, že elév skočí na najdôležitejšiu moderátorskú stoličku a ešte na nej ani nevie „sedieť“. Pre ostrieľaného Mečiara zostávajú iba rozhovory v obedňajších správach, ktoré zvláda na úrovni. To je teda postoj vedenia k svojim podriadeným druhej najsledovanejšej televízie, ktorá sa chce už dlho stať jednotkou. Zabúda však na to, že Markíza si najskôr poriadne vyškolí svojich redaktorov a potom ich púšťa do vysielania. A hlúpi, račlaví, šušlaví i škrekľaví majú stopku, že titulkárov majú kvalitnejšie vzdelaných zo slovenčiny. Mnoho krát som videl v JOJ-ke aj v jednom texte dva krát napísať predložku s spolu s nasledujúcim slovom, niekedy aj so z namiesto s ,(dokonca pravidelne chýbajú v textoch čiarky a písmená v slovách. Ypsilony sú na programe skoro každý týždeň a o nezmyselných titulkoch ani nehovoriac. Jeden z Krimi stojí naozaj za spomenutie: „“Zabitá žena vypovedala na polícii“! A to nehovorím o niektorých redaktoroch, ktorí o televíznom spravodajstve nemajú ani šajnu. Ale opísať pohyblivé obrázky, ktoré vidíme, vedia dokonale. Vraví sa: „Babka k babce a budou kapce“. Ale JOJ-ka stále chodí v nejakých natrhnutých a doluje sledovanosť iba bulvárnymi sprostosťami ako zjavenia na sporákoch a stenách u osadníkoch a podobnými sprostosťami, ako ukradnutý fúrik na ihrisku za 40 €uro..

Nuž, na kvalitu spracovávania televízneho spravodajstva, ktoré je výkladnou skriňou každej televízie, v druhej najsledovanejšej televízii si ešte asi dlho počkáme.

Pavel Jacz