Moje pohľady

V dnešnej situácii vidím úplnú paralelu so situáciou v 89-tom roku. Po 40 rokoch sa rúcal socialistický systém, ktorý mnohí využívali so straníckymi knižkami. Avšak tí najaktívnejší komunisti sa vedeli rýchlo prevteliť do úlohy revolucionárov a zrazu bola pre nich Komunistická strana, na ktorej chrbte sa šplhali do funkcií ako nádejné nomenklatúrne kádre, tou najbrutálnejšou organizáciou na svete. Začali robiť poriadky v závodoch, podnikoch a inštitúciách. Vyhadzovali svojich kolegov z práce (treba objektívne priznať, že mnohí nekompetentní si to zaslúžili) a bezcharakterne sa drali na pozície porevolučných lídrov. Riadili sa heslom, kto prv príde, ten skôr jede, alebo aj je… a aj nakradne. A tak to aj bolo. Z môjho kolegu najaktívnejšieho mladého komunistu v Televíznych novinách Slovenskej televízie sa zrazu stal najväčší revolucionár, ktorý odkrágľoval kolegov, ktorým po profesionálnej stránke nesiahal ani po členky a to len preto, že si vďaka svojej neschopnosti nedokázal škrtnúť v televízii a dokonca siahol aj na nečlenov strany. Postupne sa z neho stal majiteľ súkromnej televízie a minister. No a dnes by bol asi najradšej, aby ten režim, ktorý tak vehementne využíval a po straníckej linke by určite v ňom rástol, sa vrátil. Nestál by totiž pred sudcami a nehrozil by mu dlhoročný trest, pretože o takom niečom, z čoho ho obžalovali, by ani neuvažoval. Peniaze totiž robia z človeka častokrát divú zver.
Spomeniem ešte dvoch najviac obsadzovaných hercov za socializmu, z ktorých jeden už nežijúci vyhlásil, že musel svoju tvár prepožičiavať komunistom a ako mi povedal pred kamerou do živého vysielania: „Ak by mohol, tak by toho revolucionára na Račianskom námestí v Bratislave, najradšej kopol v ri…“ a ten druhý pravidelne vystupujúci na komunistických večierkoch za veľmi príjemne komunistické honoráre sa uplatnil rovnako a majiteľ média, kde zanechal mnoho dlhov a tak radšej vyhlásil osobný bankrot. Zlepšiť si chcel svoju situáciu v Európskom parlamente ako jediný člen svojej ministraničky Korektúra, no voliči mu nedovolili so ziskom úbohým ziskom 0.85 % hlasov si zveľadiť majetok, prepísaný pred bankrotom na rodinu. Na Slovensku ho pre jeho názory už veľmi nechcú, ale v Česku vďaka hereckému talentu je ešte stále vítaný. Obaja si zachránili svoju kožu okamžitým kydaním na kolegov a socializmus. Nuž, šikovní to chlapci.!
No a aké je porovnanie s dneškom? Tu už budem konkrétny, hoci konkrétny som bol aj v úvode a každý vie, o kom som písal.
Dnes takýchto krikľúňov, ktorí sa potrebujú zachrániť za každú cenu, máme v politike neúrekom. Najvýraznejší trnavský pakovboj Matovič už vie, že mu prihára, že sa skôr nedostane, ako dostane do parlamentu. Rozbil svoje štvorčlenné hnutie na gorálky, ktoré sa mu rozkotúľali. Dennodenne len vyrevuje, zveličuje a strieľa od pásu ala Clint Eastwood, ibaže nie tak presne. A kamery mu stále všetko baštia, aká je vládna koalícia a najmä Smer naj, naj, naj v tom opačnom zmysle a je dosť možné, že mu aj teraz niektorí voliči naletia, že si dokáže zachrániť svoju kožu. Trnavský“ snajper“ sa chváli, koho už „dal“ dole a odstrelil z funkcii. Pomáha si aj verbovaním iných ministrán strán do svojho riedkeho „háremu“, len aby mohol naďalej robiť v parlamente cirkus. Verím, však, že mu skôr zostane na to pódium pri vonkajšej parlamentnej stene, ak bude aj potom stále tak vehementne vykrikovať, aby sa večer videl v televízii.
Ďalším, ktorý sa s Matovičom predbieha vo výlevoch a útokoch na vládnu koalíciu, sa rovnako potáca pri piatich percentách a aj on rozbil svoju stranu. Avšak ako sám už „ospravedlnený“ Kočnerov konverzátor Sulík veľmi optimisticky hovorí, očistil ju od nespoľahlivých a poslinil strane jednotnosť. Ja si však myslím, že ju skôr viac vybielil ako ozelenil.
A najunikátnejšie sa mi zdajú útočné výlevy Kollára. Všetkých Kočner-smskujúcich nazýva darebákmi a posiela ich do väzenia. Hovorí to ten, ktorý sa koncom 90-tych rokoch bratal a podnikal i „podnikal“ s už nežijúcimi predtým vekslákmi a po nežnej mafiánmi Deákom a Steinhübelom a po Novembri zázračne strieborno, narkoticko a východoMarkovo zbohatol. Hovorí to človek –  tiež majiteľ média – dnes ctený podnikateľ, ktorému by, ak by nebol v tomto štáte porevolučný trestnoprávny bordel pokračujúci v mnohých veciach do dnešných dní, by si asi v týchto dňoch užíval znovu nadobudnutú slobodu.
Spomeňme aj ďalších lídrov, ktorí potrebujú svoj pochmúrny život a pochmúrne aktivity prekryť kydaním na súpera. Truban a drogy i navádzanie na ich užívanie, ktorý niekoľkokrát oznamoval aj v piatok pred úradom vlády zmenu systému ( Ak PS/Spolu zostaví vládu, teším sa už na ten socializmus, lebo poznám iba dva systémy kapitalizmus a socializmus).
„Politik od špiku kosti“ Beblavý, ktorý aj po zgorilovaní SDKÚ naďalej kandidoval v jej modrých farbách a teraz sa ocitol už vo štvrtej strane. Ale jeho ústa šľahajú plamene rovnako, ak ide o vládnu koalíciu, len na seba a svoju Palmovú históriu sa pozrieť nechce.
Ďalší je daňový kriminálnik, známy to, ako upratovač čerpacej stanice v USA, úžerný Anjel a exprezident si len utvrdzuje svoje slová o mafiánskom štáte, ktoré ako hlava štátu rád rozširoval o Slovensku aj v zahraničí. Mimochodom už za socializmu som zaznamenal tri najlepšie organizované mestá na Slovensku, kde sa komančovia správali ako mafiáni. Myslíte si, že to bola Bratislava, Banská Bystrica, alebo Košice? Ste na omyle. Ukážkovo v tejto praxi svietili Michalovce, Nitra a Poprad! Takže v prípade „žaluďa“ Kisku nepadlo jablko ďaleko od stromu. Mlčaním by však nič nedosiahol, tak musí striekať tchorovú tekutinu smerom na vládnu koalíciu.
No a zostáva nám Liptácky murár, tankista a bitkár Hlina (narodený v Liptovskom Mikuláši), ktorý sa na čelo KDH dostal, ako slepé kura k zrnu. Nuž, členovia jeho strany dnes nie sú asi veľmi nadšení, keď dohaduje s PS/Spolu účasť na presadzovaní kresťanom priečiace sa zvrátenosti.
Pozo!r Nevravím, že vládna koalícia je bez chyby, že ani v nej nie sú úplatkári a treba ich poslať do „ťurmy“! Zaslúži si vymeniť, tak ako Mečiaristov za Dzurindovcov. Žiaľ, v dnešnej zostave nie je medzi nimi ani „malýmaličký  Dzurinda“, ktorý by dokázal súperiť argumentmi s Ficom, Pellegrinim a so SMERom. A ak nám má vládnuť táto sedemkoalícia, tak sa máme na čo tešiť jeden-dva roky. A keďže medzi niet čistého, tak využívajú všetky marketingové špinavosti, len aby sa dostali k válovom. Čo tam po občanoch. Tých oblbujú len rečičkami o zmene a mnohí im veria. Verili sme aj v Novembri a veľmi skoro sme doverili!
Všetci majú jedno spoločné, rovnako ako počas nežnej. Kričať, revať, ziapať, osočovať, škandalizovať, obviňovať, súdiť a seba velebiť. Vychvaľovať sa tým, ako to tu prerobia od podlahy, ako všetkých pošlú za mreže atď., atď. A jedinou podmienkou spolupráce je nejsť do vlády so SMERom, SNS a ľSNS. Program je na vedľajšej koľaji a to je úbohosť. A to všetko sledujeme za výdatnej pomoci mainstreamu, ktorý im zobe z ruky. Deň, čo deň si dovoľujú vypúšťať viac a viac rakiet do vládnej koalície. Pozor „junáci“, aby to neskončilo opozičnou troj či štvorkoalícou!
Žiaľ, títo „vlasteneckí“ junáci zabúdajú, že nastupujú aj nové strany Dobrá voľba, Strana Vlasť, socialisti.sk či Demokratická strana, ktoré si zahryznú do voličského koláča a uberú hlasy aj OĽaNO, SaS, KDH a Sme rodina. A potom to bude len sranda pre kresťanov a tri mini strany. Uvidíme. Všetko ukážu voľby.
Niečo podobné môžeme sledovať aj v rozhýbanej a nedotknuteľnej súdnej moci. Tí, ktorí bažia po funkciách si rozcvičili doma pred zrkadlom svoje pery a spúšťajú spŕšky útokov na kolegov s vidinou obsadenia funkcií. Čo robili doteraz, keď tridsať rokov mlčali a viezli sa v tom istom vlaku??? A tak zrazu začali ziapať, lebo Kočner!!!. Čo všetko len vytvorí egoizmus každého z nás! Šelmy najvyššej triedy. Veľmi zaujímavý bol argument odstúpenia Kosovej a Praženkovej z komisie. Boli sme na poľovačke, ale keď prišiel aj Kočner, tak sme ihneď odišli. To bol „super“ argument na odstúpenie!!! Nie však to, že sa ocitli na poľovačke zorganizovanej advokátmi, s ktorými sa určite do príchodu Kočnera bratali. Veď práve advokáti sú tí sprostredkovatelia zaplateného krivenia zákonov a rozkrúcajú korupciu na súdoch. Čudné je, že vôbec prijali pozvanie na takúto akciu!!! Tu je vidieť, ako sudcovská nedotknuteľnosť zakotvená v Ústave SR dokázala vyrobiť „neochvejnú“ hrádzu spravodlivosti podľa želania tých, ktorí mali na „bakšiš“. Tých, ktorí nemali preplnené vrecká, pančuchy, matrace a účty, tí mali smolu. Na to, akí sú u nás strážcovia spravodlivosti skorumpovaní, som niekoľko krát upozorňoval už dávno. A vždy som si zlízol, že fabulujem a vymýšľam si. Mám však so skorumpovanými sudcami niekoľko skúseností, keď protistrana buď formou peňazí, alebo rodinky pracujúcej na súdoch dokázali zosmoliť za pomoci aj zlých zákonov vďaka zvláštnym postupom a obštrukciami obžalovaných, nespravodlivé rozsudky bijúce do očí. Pozor, nie všetci sudcovia či sudkyne sú finančno-rodinkársko-kamarátsko skorumpovaní, ale drvivá väčšina. Výnimky sa hľadajú naozaj len ťažko. A tu nehľadajte vinu len v SMERe, ale v celom systéme od vzniku Slovenskej republiky vymenovávania a preverovania kandidátov na sudcov. Sudca – nováčik začne horlivo a spravodlivo, ale celý systém kolegov ho zhltne a povie si, keď berie kolega, môžem aj ja. A z egoistického hľadiska sa tomu luxusu veľmi ťažko odoláva. Jankovská je len taký malý nechtík z celej ruky v súdnej moci. Takých v justičných palácoch nájdete na každom kroku. Preto im veria iba 4 percentá Slovákov!!!
Ak by sa finančná správa mohla podrobne, naozaj podrobne  pozrieť a pozrela na život a majetky nedotknuteľných sudcov, určite by zistila, že ani ich super príjmy by nestačili na ich luxusný život. Vravelo sa, dajme sudcom viac, aby nebrali úplatky! Dali sme im a oni berú ešte viac!!!, pretože za nezdanený úplatok troch mesačných platov sa im neoplatí namáhať mozog, aby museli organizovať pojednávanie a hľadať dôvod svojho rozhodnutia. Veľmi tomu pomáha aj ich neverejný ksicht, vraj z hľadiska bezpečnosti. Ak si mafián, alebo zločinec chce vyriadiť so sudcom účty, tak ho predsa vidí na súde a rovnako aj jeho kumpáni v auditóriu. To by museli pojednávať s maskami na tvári, aby ich nepoznali. Diváci, ktorí by ich videli z televízie by na nich akurát oferovali pľuvance. A to by zvýšilo štátne náklady – pravidelné dodávky mydiel, uterákov, aby sa mohli po príchode do práce a domov umyť a samozrejme aj platenie čistiarní!
A preto sa pýtam. Kto ste bez viny, dvihnite ruku. No tým, ktorým ju ešte nepreukázali, tak budú vzpriamenú pravačku ukazovať stále.
Pavel Jacz