Moje pohľady

Dnes už každý po „demokraticky“ môže robiť všetko, ak mu to manažéri pri pákach umožnia. Neexistujú žiadne pravidlá, nepotrebujete vzdelanie, existuje iba hon za ziskom. Jediné, v čom zamestnávateľ ustúpi je, ak ide o známeho či rodinu, kde dokáže preklenúť počiatočný neúspech a marketingovo navodí dojem, že dotyčný je tá najlepšia ponuka pod nebom, aj keď sa na kvalitu a profesionalitu kašle. Je však na konzumentoch, či im to spapkajú. Najväčší optimistickí chválenkári sú mladí sebavedomci, ktorí si trúfnu z hľadiska svojej vnútornej veľkosti na všetko. A bez hanby chcú otáčať dlhoročné profesionálne zvyky. Ale hlavne, že sa môžu hrdiť prívlastkom úspešní! Spoznávate sa niektorí v týchto riadkoch?

Výnimkou z toho inovatívneho demokratického pravidla by maoi byť zdravotníctvo. No nie je tak vždy. V rámci nespokojnosti mladých sa zaúčať a postupne vyrastať, smerujú priamo na lepšie platené miesta do súkromných kliník a ich „výsledky“ práce neraz skončia na oprave u špecialistov v štátnej sfére, ktorí nepovažujú vysoké platy za prvú a jedinú métu vo svojom živote.

Žiaľ, kde nejde o život, tam sú aj podmienky jemnejšie. Nemusíte mať vzdelanie, skúsenosti, odbornosť. Stačí známosť, protekcia, u mladých žien vzhľad a „ochota“. V nekritičnosti seba samého u mladých stále prežívame jar celých 30 rokov. A tak sa plodia primitívne, umelo stvorené kučerenkoidné hviezdy, ktorými sa mladí nechajú opantávať a stávajú sa pre pritlmených idolom. Ale hlavne, že existuje škandálna informácia, ktorá zaujme.

Politická diskusia v TV JOJ Na hrane má za sebou iba dve pokračovania a moderátor Magušin s dvoma rečovými chybami v otázke poslancovi Beblavému o sebe hrdo vyhlásil: „Ja myslím (s chýbajúcim pomocným slovesom si), že ja som jediný moderátor v tejto galaxii, ktorý si môže dovoliť opýtať sa vás túto vec, lebo“… račkujeme obaja…..

No trochu by som pána Magušina poopravil. Už v samotnej TV JOJ má silnú konkurentku v Ranných správach v osobe Stračiakovej. Ale vedie nad ňou, pretože má aj výrazné sykavky. A keďže Beblavý oznámil, že už pol roka chodí k logopédovi, čakal som, že aj Magušin zareaguje, že aj on by mal. No jeho bohorovnosť mu to nedovolila.

Problém ráčkovania je zväčša problém v krivkajúcej spolupráci školy a rodičov, ktorí by mali svoje dieťa zaviesť k logopédovi. Aj ja som absolvoval ako 9 ročný niekoľko návštev u odborníka, aby som vedel povedať čisté R. V socializme to bolo zadarmo, dnes sa za to platia veľké peniaze, preto je račľavých a šušľavých ako maku. Ako sa pán Magušin priznal v prvej relácii má dvanásť súrodencov a tak sa rodičia takýmito banalitami nezaoberali. Museli uživiť mnohopočetnú rodinu, za čo im patrí vďaka a nie platiť logopéda.

Nebudem sa zaoberať vedením diskusnej relácie, ku ktorej mám svoj názor. Ide mi na poukázanie bohorovnosti mladých vo všeobecnosti. Každý si bez sebakritiky myslí, že je tým najlepším z najlepších a zapĺňajú takýmito „žvástami“ motivačné listy pri záujme o nové miesto. Vždy si tak položím otázku. Kde nabrali títo ľudia v sebe takú odvahu, že si trúfnu robiť niečo nekvalitne, pričom si myslia, že už nad nich nie je. Moderovanie nie je len o vizáži a vedomostiach. Dobrý a najmä profesionálny redaktor i vyššie postavený moderátor musí mať všetky Pé. Musí fotogenicky vyzerať, mať auru, mať mikrofonický hlas, mať perfektnú dikciu, vynikajúcu výslovnosť so zrozumiteľnou artikuláciou, aby mu rozumeli aj slabšie počujúce osoby a diváci s pomalším absorbovaním textu, musí sa vedieť kontrolovať, mať cit pre informáciu, prehľad, vedomosti a dostatočnú skúsenosť z televízneho, či rozhlasového vysielania, kde sa človek zaúča 5 rokov – teda 5 rokov je televíznym elévom, musí byť pohotový, adaptabilný, objektívny, musí mať výrečnosť, musí perfektne ovládať gramatiku a štylistiku, mal by vedieť aj cudzie reči a musí sa vedieť aj správať pred kamerou. Až po týchto skúsenostiach, ktoré preveria jeho schopnosti, to môže skúsiť s moderovaním.

S moderovaním politickej diskusie je to oveľa náročnejšie. V tomto prípade musí mať vynikajúcu pamäť a bohaté mnohoročné skúsenosti, aby mohol reagovať aj na udalosti spred 10 -15 rokov. Tie staršie, ktoré ešte nezažil si musí perfektne naštudovať. Samozrejme jeho znalosti nemôžu byť iba všeobecné, ale naozaj podrobné a to vo všetkých smeroch, no a príprava na reláciu zaberie naozaj veľmi veľa času a sledovania udalostí. Pre neskúseného moderátora je tvrdým trestom, ale aj vysokou školou dostať do relácie napríklad prezidenta Česka Zemana, ktorý má také znalosti, že mu máloktorý moderátor dokáže byť rovnocenným partnerom.

Na základe týchto atribútov by mali zodpovední vybrať toho najlepšieho kandidáta a nie toho, ktorý má iba ten „správny“ názor na vec. A tento posledný atribút spĺňa začínajúci Magušin.

Ako som čítal v jednom rozhovore rodeného Liptáka pre Ružomberský magazín, ktorý poskytol v marci tohto roku, nemal to v živote ľahké. Začal síce študovať žurnalistiku, ale prednejšie pre neho bolo dokončiť trojmesačnú letnú školu vo Washingtone a po pol roku stáže vo Filadelfii odišiel na platené master štúdium do Londýna, ktoré mu platila informačno-vzdelávacia inštitúcia sídliaca neďaleko Bratislavy. „A chcel som zostať v Londýne. No od Hríba prišla lákavá ponuka. Hríb mi povedal, že v Londýne budem musieť robiť 5 rokov (teda eléva) na nižších pozíciach, kým budem môcť robiť to, čo mi on ponúka.“ Asi má problém zamestnať vo svojom jednopohľadnom týždenníku ostrieľaného a rozhľadeného redaktora.

Asi v tých mojich spomínaných päť rokov novinárskeho elévstva niečo bude. Postupnosť, ktorá sa u nás v mediach bežne ignoruje, neprináša potrebnú kvalitu. Preto moderátori robia kiksy a lapsusy a potom ich menia, ako na bežiacom páse. Spomínaný moderátor nemá za sebou ani 5 ročnú elévsku činnosť vcelku ako novinár. Lebo v Týždni začal pracovať v roku 2015, kde je zástupcom šéfredaktora. Veľmi rýchly vzostup zväčša prinesie strmý pád. Len tým najkvalitnejším život prinesie opak. Príkladom je aj minuloročný tiež račlavý moderátor relácie O 5 minút 12 v STV Hajko bez predchádzajúcich televíznych skúseností. Po roku skončil, vraj mu relácia neprinášala uspokojovanie. Nad tým, či on uspokojoval divákov sa nezamýšľal.

Pozor nesúdim pána Magušina. Je príkladom toho, ako sa dá aj z chudobných pomerov niečo v živote dokázať. Klobúk dole pred jeho dravosťou a najmä chcením niečo dokázať. Na jeho príklade chcem však poukázať na systém výberu, ktorému absolútne chýbajú demokratické pravidlá. Hríbov týždenník a JOJ-ka oduševnenie bojujú proti každému nešváru, ako je zvýhodňovanie, rodinkárstvu, korupcie, mafiánske praktiky i ďalším zlám a sami to vo vlastnej kuchyni porušujú. Preto vídame na obrazovke okrem profesionálov aj deti zamestnancov, ľudí z ulice, nevzdelancov, nenovinárov iba hrajúcich sa na televízne hviezdy, ale ľudí so správnym názorom bez potrebných kvalít a školenia s nenovinárskym a amatérskym prejavom.

V obsadení Magnušina za moderátora sa môžem iba spýtať. Je to z hľadiska vedenia televízie túžba po senzácii, je to rodinkárstvo, je to korupcia, alebo vyhral len „správny“ názor a ideologické zameranie adepta s progresívnym vzhľadom a zvukom. A tak moja otázka znie. Je ten, zodpovedný, kto rozhodol o posadení Magnušina do moderátorského kresla kompetentný rozhodovať?

Toto sa však deje aj v ostatných inštitúciach, kde sa ignorujú zásady vedomostí, vzdelania, skúseností a ďalších atribútov potrebných na výkon funkcie. Takáto dehonestácia jednej z najdôležitejšej funkcie v televízii, je urážka všetkých kvalitných moderátorov, ktorí museli dlho a tvrdo makať na svojej profesionalite.

Spomeniem niekoľko prípadov z politiky. Typickým príkladom je prvopolitik – francúzsky prezident Macron, ktorému situácia prerástla cez hlavu a žlté vesty mu to dávajú znať. Ukrajinci si to prežili s Porošenkom a teraz so Zelenským. My sme zažili svoje s Kiskom a teraz s Čaputovou. Aj v nedeľňajšej relácii TA3 sa Matovič ospravedlňoval na margo stretnutia s Kočnerom, že on bol zelenáč v politike a nevedel o Kočnerovi nič. A ja sa pýtam, načo vstúpil do sféry, o ktorej nemal šajnu??? Žiaľ, vďaka nepoučiteľnosti, neetike a nevzdelanosti vyrába politické chyby a lapsusy dodnes. A nebudem sa čudovať, ak príde strmý mimoparlamentný pád a Igorko sa nám vráti do svojej trnavskej podnikateľskej ulity. Tieto profesie, rovnako ako novinárčina sa nedá robiť len na základe toho, že niečo chcem robiť, ale musím sa tomu venovať niekoľko rokov predtým, aby som sám seba nevystavoval kritike, a rôznym haniacim titulom. Ďalším príkladom je začínajúci Truban, ktorý naivne tára o zmene a dáva to spôsobom vyjadrovania sa na úrovni slovnej zásoby nesčítaného dospievajúceho pubertiaka i zovňajškom najavo. Neviem, či si v nedeľu ráno šňupol, ale dať si k tmavému obleku jednu červenú a druhú čiernu ponožku s bielymi bodkami a zo zásady nenosiť viazanku a týmto voľným štýlom dokazovať inakosť a liberalitu je predsa len viac ako amatérske a má to ďaleko od serióznosti. Ale hlavne, že chce všetko zmeniť. S kým, to vieme. Ako? To nevieme dodnes. Škoda, že si v štúdiu nevyhrnul aj rukávy s košelou a liberálne aj so sakovým rukávom, aby sme videli jeho tetovačky na predlaktí. O podobných prázdnych rečiach len o tom, ako to zmeníme k lepšiemu, som už počul v v 89-tom. Našťastie nejde o život iba o informácie a kvalitu života, ale myslím si, že ak by cestujúcich pri vstupe do lietadla vítal kapitán iba s jedným okom, tak by lietadlo nemalo s kým odletieť.

Pavel Jacz