Moje pohľady

Naozaj som už dávno nevidel tlačovú besedu tak chudobnú na nové informácie, ktorá mala za cieľ iba pripomenúť novinárom po úniku sms komunikácie zo spisov, aby si uniknuté fakty preverovali a že vyšetrujúcich špeciálnych prokurátorov politika nezaujíma v prípade vraždy. Prepáčte ešte jednu zásadnú informáciu nám prezradili špeciálni prokurátori. A to už tretí termín ukončenia vyšetrovania a podania obžaloby, o ktorom už teraz začínam pochybovať. Veď po roku od vraždy im prvý termín nevyšiel a nevyjde ani druhý do konca leta. A nevidím to ani reálne do 27.novembra, aby obvineným nemuseli predlžovať väzobné stíhanie, ako nám oznámil dvojzáprah prokurátorov.
Zaujímavé bolo počúvať novinárov a ich otázky. Skoro všetci chceli vedieť podrobnosti zo spisov. Pýtali sa na ne i keď veľmi dobre vedia, že im to prokurátori povedať nemôžu. Toľko naivity som pochopil vtedy, keď kamera TA3 odišla z mikrofónov a ukázala nám začínajúce novinárske uchá. Šéfredaktori a starí novinárski ostrieľanci asi vedeli, že žiadne informácie, ktoré by zaujímali divákov, poslucháčov a čitateľov by z prokurátorov nevydolovali, tak tam poslali najmä priebojných mladých, aby sa realizovali. A na kladení naivných a niekoľko razy sa opakujúcich otázok to bolo počuť. A jeden za druhým sa pýtali na drobnosti z vyšetrovacích spisov a konkrétna odpoveď žiadna.
Pozornému divákovi však neušlo, že prokurátori na sťažnosť obhajcu Paru, že nedisponuje všetkými informáciami odpovedali, že časť prepisov komunikácie dostali všetci zainteresovaní a naposledy pred týždňom aj obhajca Lipšic. No a pred týždňom sa začali novinárske smskové hody Denníka N, ktoré zbaštili média mainstreamu, bez toho, aby si ich overili. Zaujímavé, že to vedia aj prokurátori, ale obhajca môže podľa ich slov všetko, aj klamať, aj vynášať a nemôže byť za to postihnutý. Naozaj to advokátska etika umožňuje? Naozaj súd nemôže v tomto zasiahnuť?
Jedno ma však zaráža a to telefón Kočnera v rukách Tótha. Ja si neviem predstaviť, že by som svoj telefón dal do úschovy sestre, alebo priateľke, nieto ešte kamarátovi či komplicovi. To potom Kočner musel vedieť, že ho súd pošle do vyšetrovacej väzby a telefón mal byť poistkou. Zaujímavé, že telefón bol päť mesiacov u Tótha, ktorý s ním mohol manipulovať a prepisovať, či pripisovať a dnes je to pre prokurátorov Kočnerova biblia a až potom sa Tóth postavil pred rýchloplastika, aby mu vymenil kožu na tvári, za hrošiu a odovzdal ho polícii. Asi to bol strach z trestného stíhania! Asi zlyhalo všetko ostatné a tak si Kočner povedal, že ak bude čučať v cele 23 hodín denne, tak nech majú politici horúco na zadnici. Možno je to len prvé No, No, Nóóó!!! pre politikov, a najmä ako to potvrdili prokurátori, justičné a štátne orgány, ktoré s ním spolu vypodnikali výhody pre neho i pre seba. A tak prokurátori pripustili, že to môže byť aj vysoká hra tých vyše 10 000 správ (nie strán, ako som počul od časti novinárov) v mobile Kočnera, z ktorého zatiaľ rezultovalo vraj do 20 trestných oznámení v iných veciach. Preto aj prokurátori vyzvali všetkých, aby sa už teraz prihlásili a priznali. Bude to pre nich priaznivejšie. Zaujímavá to výzva na uľahčenie si práce. Len či sa budú len tak pre nič títo štátni a justiční „zradcovia národa“ priznávať, keď ich v kostoloch na spovediach už cirkev očistila.
Zaujala ma aj ochota prokurátorov odpovedať na otázky, ktorých bolo neúrekom a podľa hovorkyne asi desať posledných. Veď vlastne ani neodpovedali, pretože vyšetrovanie je neverejný proces. Verejný bude až na súde. Rozmýšľam nad tým, aký význam mala táto tlačová beseda. Len preto, aby sa v spravodajstvách rozpútalo informačné El Dorádo o ničom novom?
V jedných správach povedali, že Kočnera obvinili aj z objednania vraždy prokurátorov Žilinku a Šufliarskeho a advokáta Lipšica, v iných to popreli, ale nezabudli spomenúť, že to bolo Kočnerovo komando. Hotová groteska. No, každý chcel svojsky informovať. Asi si sedeli na ušiach či pozerali sociálne siete v mobile a nepočúvali špeciálnych prokurátorov. To, čo som napísal v predchádzajúcom blogu sa potvrdilo. Nemajú stopercentne toho, kto strieľal. Sú len skalopevne presvedčený, že to bol Miroslav M. a nie Tomáš Sz. Presvedčenie však na súde neobstojí, musia mať jasné dôkazy. A priznanie sa k vražde ešte nie je jasný dôkaz. To sa môžem aj ja, Ty, Vy či oný, alebo jedna pani povedala. A čo ak príde s priznaním aj Zoltán A.- ďalší člen tohto komanda, že strieľal, alebo celkom iný páchateľ, ktorý sa môže celkom náhodou objaviť. Prokurátori dodali, že stále sú určité pochybnosti o tom, ako a kto strieľal pri vražde vo Veľkej Mači. Chýba totiž jedna dôležitá vec. Presný motív. A to, že niekto písal o niekom, nie je až takým ternom na surovú vraždu. Skôr len zbožným želaním vyšetrovateľov.
A najvypuklejší bol hlad novinárov po škandalizovaní vládnej koalície. Novinári otázkami naznačili, že uniknutej komunikácii, čo sa Fica, Bugára a Danka zúrivo s klapkami na očiach veria a to i napriek tomu, že mnoho faktov a skutkov hovorí o opaku. A ani prokurátori im to nepotvrdili. Žiaľ, v naivite nevedia, že všetko sa vybavuje nie u vrcholných predstaviteľov, ale u stredných a vyšších štátnych úradníkov, ktorí takto pochovávajú zaživa svojich šéfov. To tu bolo, je a bude, aj keď príde progresívna zmena.
A tak si teda myslím, že ani 27. november nebude definitíva. Viem, je to ťažká a veľmi náročná úloha dokázať, kto všetko nosí na sebe biľag z vraždy. Možno pomôže náhoda, ale smsková sTreemovaná Kočnerova biblia tou náhodou určite nebude. Možno Kočner stratí treemu a na súde zaspieva. Uvidíme! Necháme sa prekvapiť! Aj divadelná dráma či komédia majú prekvapujúce vyvrcholenia.
Pavel Jacz