Moje pohľady

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Sabová včera odsúdila v kauze Judáš bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Gašparoviča a bývalého policajta Vlčana za prijatie úplatku vo výške 200 000 Euro na 11 a 10 rokov väzenia a pokuty 50 000 a v druhom prípade 40 000 Euro a zhabanie automobilu. Prokurátor žiadal v oboch prípadoch prepadnutie majetku, ale po vynesení verdiktu povedal, že je spokojný. Zrazu!!! Takže vezmem úplatok, posedím si za mrežami za štátne peniaze 2/3 trestu a zarobím ešte 55 000 € , keď si vezmeme zostávajúcich 110 000 Euro na dve časti. To nevymyslíš, to nie je ani Judáš, to je život!!!
Dnes sa veľa vraví o tom či niekomu, kto zobral úplatok 20 tisíc Euro vziať celý majetok, alebo nie, dokonca zasadala aj komisia k tejto problematike. Hlavný denník myslím, že 5. októbra napísal: „Komisia mala navrhnúť aj obmedzenie trestu prepadnutia majetku, ktoré sa však nepáči všetkým“. „Trest prepadnutia celého majetku ako trest, ktorý je ukladaný súbežne s inými trestami ako trest odňatia slobody alebo ďalšie, je neprimeraný a v rozpore s ústavou,“ myslí si poslanec za SMER Boris Susko. S ním však nesúhlasí väčšina koalície. Opäť okrem Borisa Kollára“.
Poznáte porekadlo: „S jedlom rastie chuť?“ Na druhej strane stojí zákon, ako potrestať páchateľov finančných trestných činov. Na záver si prečítate iba taký náčrt, ktorý by musel byť doplnený všetkými drobnosťami, aby sa nedal obchádzať. Dnes sme svedkami toho, že kajúcnikov udavačov sledujeme občas aj na ulici a tých, ktorých bonzli, tak tí sedia vo vyšetrovacej väzbe. A tresty, ktoré evidujeme majú dve polohy. Smiešna pokuta a podmienečný trest pre tých, ktorí sa zväčša vypočítavo priznajú, spolupracujú a udávajú iných, aby si zachránili slobodu a potom dlhoročný trest aj dva krát prevyšujúci zabitie človeka tým, ktorí svoju vinu nepripúšťajú.
Čo je teda cennejšie pre našu spoločnosť nepriznaný úplatok či nepriznané rozkrádanie, alebo život človeka? Z našej judikatúry jasne vyplýva, že život človeka je na pokraji záujmu (Veď aj Špeciálny prokurátor len tak v aute zabil človeka na priechode pre chodcov a v podmienke si užíva funkciu, na ktorú nezískaval žiadnu prax!!!). Nechajme Lipšica Lipšicom. Porovnajme si dva uzavreté prípady – prípad kopom do hlavy zabitého Filipínčana Henryho Acorda, za čo dostal hrubokrký Dunajskostredec Juraj Hossu v prvom kole 5 rokov väzenia a po protestoch verejnosti a politikov mu zvýšili trest na 9 rokov vo výkone s MINIMÁLNYM stupňom stráženia, teda v najľahšej väznici!!! A na druhej strane ďalší medializovaný prípad zmeniek, kde obaja známi páchatelia Kočner s Ruskom dostali po 19 rokov a to v NAJPRÍSNEJŠOM režime medzi vrahmi a najväčšími lotrami. Rozdiel je v dvojnásobnom treste, v režime stráženia, a spôsobenej škode. Tá TV Markíza, okrem platby za advokátske služby nevznikla žiadna. K tejto téme iba toľko, že tak rozbehnutá televízia, ako bola Markiza, nemala cenu iba 500 miliónov korún, ale na voľnom trhu by ju kúpili za vyše tri miliardy. Veď iba jej spustenie sa blížilo k dvom miliardám korún. Toto však súdy nechceli vidieť, ale to nie je podstatou dnešnej témy.
Tou sú výšky trestov páchateľov finančných trestných činov, ktorí si do polapenia užívali luxusný život. Od nepamäti si zlodeji peniaze ukrývali na horšie časy. Nie je totiž horšie ako vyjsť z väzenia po 10 -tich i viac rokoch a nemať ani cent v zálohe. A tak si páchateľ odsedí a potom si on a jeho rodina začne užívať. Pripomínam, že si to odsedí za naše peniaze, za naše dane!!! Živíme ho z našich daní, býva za naše dane, šatíme ho z našich daní a okrem pohybu, o ktorý má záujem vo väznici, nemusí nič robiť. Akurát si musí obliekať väzenské oblečenie, má večierku o 22-hej a zobudia ho pred šiestou hodinou ráno. To sú jeho celé povinnosti za naše dane!!! Prečo je to tak?
Dnes sa diskutuje, či pri úplatku 20 tisíc Euro vziať celý majetok, alebo len dokázateľne získaný trestnou činnosťou. S čím teda rátajú vyberači úplatkov, korupčníci, zlodeji či špekulanti, ktorí krivia náš finančný a spoločenský systém. Veď, čo na tom, keď ma chytia. Priznám sa a dostanem podmienku a zaplatím pokutu, stanem sa slávnym a život ide ďalej. Veď mám „zakopané“ ďalšie „peňeži“, tak prežijem až do smrti.
A toto je ten problém, kedy síce korupciu haníme, ale tresty nie sú dostatočné a tak sa korupciu, podvody, predaj drogy a ďalšie špekulácie nedajú zastaviť a stále prekvitajú. Tento stav sa narodil po nežnej a 30 rokov vďaka demokracii rástol a rozrástol sa do dnešných obludných rozmerov – veď sa riadia bodom z našej ústavy, že súkromný majetok je nedotknuteľný. Škoda, že v nej chýbajú dve slová – čestne nadobudnutý!
Čo tak zmeniť tresty za túto trestnú činnosť pani ministerka Kolíková??? Je 99,99 percentný predpoklad, že ten, koho chytia pri úplatku, pri machinácii, pri rozkrádaní, pri predaji drog – tak nekonal prvý krát, ani po druhý či tretí raz a tak to nie je jeho prvé porušenie zákona podľa porekadla: „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, pokým sa nerozbije!“ Chytia ho, keď je zabehnutý korupčník, špekulant, rozkrádač, či drogový díler. To vtedy, keď sa niekto nahnevá alebo sa niekto preriekne a začnú páchateľa sledovať. Rovnako je to aj s úspešnými či skôr „úspešnými“ podnikateľmi.
V Čine a niektorých ďalších aj diktátorských režimoch je za korupciu trest smrti. To je naozaj kruté, ale ak si vezmeme, koľkým ľuďom korupcia ubližuje, tak je to v týchto krajinách a tvrdšej i surovejšej náture pochopiteľné.
Môj návrh je oveľa humánnejší, ale tvrdý. Ten kto by podvádzal, tuneloval, nadobudol úplatok, alebo  by spáchal hocaké zvýhodnenie prevyšujúce 10 000 Euro a dokázateľne by si užíval majetok, ktorý nemohol nadobudnúť legálne, by po vyšetrení prípadu vyšiel z väzby, ak by bola potrebná. Dostal by trest 20 rokov s náramkom, ale nie väzenia, ale povinnosť vykonávania verejnoprospešných prác za minimálnu mzdu. Zároveň by odsúdenému zobrali celý majetok, ktorý by zablokovali ešte pred začatím trestného stíhania, rovnako aj manželke, aj keby sa s ním rozviedla (takže proforma rozvod a prepis majetku by nemal význam) a rovnako vziať dokázateľne darovaný majetok deťom a ďalším rodinným príslušníkom, na ktorý si nemohli zarobiť a dostali ho od odsúdeného na sklad. Aj manželka, v mnohých prípadoch zlatokopka, i deti si žili z nakradnutého v luxuse. Preto treba siahnuť aj na majetky manželiek, detí a ďalších obdarovaných rodinných príslušníkov. Pri deťoch treba prísne skúmať, čo dostali od rodičov. Keďže by manželia a možno aj deti, ktorým rodičia kúpili byt prišli aj o bývanie, štát by im pridelil, rovnako ako odsúdenému s manželkou či partnerkou, ubytovaciu jednotku na ubytovni. Dvojica – odsúdený manžel s manželkou, či partnerkou by mala zákaz prijímania akýchkoľvek darov počas celého trestu a všetko, čo si kúpia za zarobené by museli nahlásiť. Platiť by mohli nad 5 Euro iba platobnou kartou, aby sa pohyby ich financií dali sledovať počas celého trestu. Odsúdení by mali zákaz žobrať. Nesmeli by prijať žiadne dary.  A nikto by ich nesmel pozvať ani na obed či večeru. Jediná výnimka by bola najbližšia rodina pri rodinných oslavách a udalostiach, pričom by túto návštevu museli nahlásiť a oznámiť dary k Vianociam a narodeninám, ktoré by nesmeli byť vo výške obom viac ako 200 Euro a nie ani v peniazoch. A pritom manželka by mala dvadsať rokov zákaz podnikať, aby ich zárobok nemohol byť nadpriemerný. Myslím si, že keď si žili mnoho rokov v luxuse za peniaze iných, tak by si „užili“ 20 rokov (bez možnosti skrátiť trest) na najnižšej úrovni. Každé aj to najmenšie porušenie pravidiel by predlžovalo trest nekompromisne o ďalší rok. Ich živorenie by bolo pod kontrolou verejnosti a médií. Oháňať sa ľudskými právami vo voľbe zamestnania by vo výkone trestu nemalo efekt. Dotyční by boli totiž odsúdení súdmi Slovenskej republiky a boli by vďaka rozsudkom vo výkone trestu! Len nie vo väznici, ale na slobode, pretože nie sú nebezpeční pre spoločnosť, ako klasickí mafiáni, vrahovia, násilníci atď.
Viem, že je to nereálne, ale neviem sa zmieriť s tým, že nás okrádajú mnoho rokov a aj vo väzení, kde nemusia nič robiť, musíme im za pobyt zase platiť a ešte ich aj šatiť a živiť. Toto naozaj nie je spravodlivé voči spoločnosti!!! Takto by si museli platiť zdravotné i sociálne poistenie a nájomné s energiami za ubytovanie, ako každý iný. Nuž a neviem, či by si ušetrili na ustrice, kačku, či sviečkovú, sladkosti, autá či luxusné dovolenky. Na tie by ani nepomysleli. No jednoducho by si užili život chudobného človeka s heslom z ruky do huby a to počas celého 20 ročného trestu!!! A aj po skončení trestu by museli každých päť rokov dokladovať kúpu majetku až do penzie. U tých, ktorí by nedovŕšili hranicu úplatkov a okrádania 10 000 € by súdy stanovili tresty za každých 1000 Euro jeden rok až do 9-tich rokov spomínaného trestu.
Samozrejme, že ak by takýto návrh schválili poslanci, čo nepredpokladám, bolo by ho treba vyšperkovať do najmenších drobností, aby trestanci nemohli nič obísť a vylepšiť si životnú situáciu. Myslím si, že takéto exemplárne tresty by mnohých odradili od páchania trestných činov vo finančnej a drogovej distribučnej sfére.
Pavel Jacz