Normálny férový človek prizná porážku a zariadi sa podľa stavu skóre. Žiaľ, na slovenskom opozičnom cirkuse sa to neprejavuje. Každý deň počúvame vrieskania z jednej strany na druhú. Na nešťastie vyberača peňazí na tank pre Ukrajinu – výborného herca Tomáša Maštalíra, tých nepríčetných voličov, ktorí nevolili Progresívne Slovensko, bolo podstatne viac, ako si predstavoval a tých príčetných bolo na Slovensku iba necelých 18 percent. Aj vytriezvenie poučených Slovákov z predchádzajúcej vládnej skúsenosti sa podpísal na nepríčetnosti podľa hereckého psychológa Tomáša. Ak by zmenil funkciu z herca na psychiatra, asi by si musel svoj luxus odpustiť.
No, tá búrlivosť vyjadrení býva vždy pred voľbami. Ale teraz po voľbách sme svedkami neuveriteľného zúfalého škrekotu porazenej skupiny samozvaných demokratov, ktorí si myslia, že sú stále pri koryte a majú právo riadiť Slovensko. Zahanbujúca volebná prehra bývalej koalície. S kompletným percentuálnym výsledkom 20,35 percent (OĽaNO so zaujímavou pomocou rómskych osád 8,89 %, SaS so 6,32 %, Demokrati s najväčším počtom exministrov, premiéra a ďalších exotov zo slovensko-európskeho zhnitého jablka a pseudokultúrneho spoločenstva 2,93 % a SME rodina so superplničom sľubov, ale iba v smere do vagín 2,21 percenta.) Ku cti Kollára patrí aspoň to, že ako jediný skutočne priznal porážku a vrieskanie poslal do autu.
To sa však nedá povedať o slovenskom paNapoleónovi Naďovi, ktorý si ešte stále myslí, že je minister obrany a velí tejto krajine. Bez kúska hanby vo svojej pademokracii, nadáva, naďalej neuveriteľne klame, komentuje, kritizuje budúce vládne persóny i určuje , čo a ako sa má robiť a obviňuje a obviňuje. Stále si o sebe myslí, že je ten najlepší a najinteligentnejší demokrat z najlepších. Nerozumiem len, prečo mu dávajú priestor na tlačovkách, keď sa na parlament pozerá z potápajúceho sa Titaniku. Videli ste predtým v mediach hlavného prúdu, aby dávali priestor z tlačoviek strane, ktorá nedosiahla ani tri percentá, ktorá navyše nemá peniaze na svoj ďalší chod? Predtým to bolo naozaj nepredstaviteľné. Tu je vidieť, ako sa zomkli minisily z tretej až piatej ligy aj v mediach hlavného prúdu v spojení s prezidentkou Čaputovou, aby vládnej koalícii strpčovali život.
Ako sme počuli, Gröhling sa bude hanbiť za novú vládu. Škoda, že sa nehanbil za to, že ako plagiátor bol minister školstva. Vyčíta Huliakovi nekompetentnosť v životnom prostredí, keď on sa vyučil za obuvníka a potom školstvo nasával ako majiteľ kaderníctva. Mimochodom kaderníčky a kozmetičky vedia naozaj všetko, pretože unudené zákazníčky nedržia jazyk za zubami a skracujú si taľafatkami čas pri skrášľovaní, takže tam asi vznikla špecializácia a odbornosť riadiť školstvo, rovnako ako čiastočná príbuznosť so šéfom SaS.
No a kapitola je sama osebe a má značku OĽaNO a (cigánski) priatelia. Chorý politik – trnavské škriekacie indivíduum Matovič opäť predvádza svoj verklíkový hnojový ohňostroj, ktorý sa nezmenil. Zaujímavé, ako všetci z jeho strany sú ako husy, ktoré nasledujú svojho krívajúceho gunára Matoviča. Z ich úst počuť rovnako presne formulované útoky na víťazov volieb. To by asi nezvládla štvorka na kandidátke PS Stohlová, ktorá neuznáva memorovanie a nevie kedy vznikla Československá republika a ani to, kto bol jej prvý prezident. Pripomínam to preto, že všetci Oľaňáci mali určite niekoľko hodín bifľovania (čomu odpovedá cudzie slovo memorovania pani poslankyňa Stohlová! Mali by ste sa naučiť poriadne po slovensky a nepoužívať aj ďalšie anglické a cudzie slovíčka i zle preložené, len aby ste dokumentovali svoju vzdelanosť a inteligenciu. Žiaľ, po prvých skúsenostiach vašich vystúpení v mediach musím konštatovať, že tie dve veličiny sú pre vás zatiaľ na míle vzdialene!).
Do útokov sa zapájajú aj bývalí, pravicoví politici (dnes už politické mŕtvoly) a kultúrna obec na čele s Hrycovou, ktorá sa pomýlenou petíciou proti neexistujúcej nominácii Tarabu na ministra kultúry blamovala. Tu je vidieť, ako sa nejakým výplodom špekulanta nechali poriadne oblbnúť!!! Dokonca sme počuli aj tvrdú kritiku humoristov, ktorí by sa mali naozaj radovať. Veď najväčšiu slávu a teda aj peňazí zažívali počas Mečiara a Fica, tak nerozumiem, prečo sa čertia. Počas „demokratických“ vlád nechceli a nemali vraj do čoho pichnúť a tak sa politický humor z obrazoviek a rádií vytrácal, lebo nemal tú potrebnú šťavu.
O Šimečkovi a jeho strane som písal v predchádzajúcom článku, ktorý si prečítalo naozaj nebývalé množstvo čitateľov. Ďakujem.
Pavel Jacz
Celá debata | RSS tejto debaty