Moje pohľady

Posledné udalosti „objavu“ činnosti GRU v Česku vyostrili vzťahy aj medzi Slovenskom a Ruskom. Žiaľ, slovenský národ je malý a vždy sa musel politicky prispôsobovať k veľkým bratom. Nie je teda nič zvláštne na tom, že osobný egoizmus ľudí zatláča reálnu pravdu do úzadia. Pokiaľ pred nežnou sa 80 % slovenského národa poslušne a angažovane podieľala na funkčnosti vedúcej úlohy strany, tak po 89-tom roku sa z nich zrazu stalo 80 % prihlásených k nejakej náboženskej viere, ktorú predtým zamietala väčšina z nich a vehementne popieralo socializmus. Tí najväčší angažovaní normalizátori sa začali najviac rozkrikovať a nadávať na socialistický systém – vlastne aj sami na seba, aby sa zachránili. Počas revolúcie mali plné ústa žlče i napriek tomu, že v predchádzajúcom systéme si užívali sladký život, lebo angažovane plnili a tvrdili líniu a program Komunistickej strany. Hovorí sa, že o mŕtvych len dobre, ale tento pojem história nepozná a spomeniem aspoň dvoch už nežijúcich veľmi dobrých hercov Labudu a Hryca s ročnými zárobkami počas socializmu, o ktorých sa zamestnaným pracujúcim ani nesnívalo a boli vyše desať až dvadsaťnásobkami priemeru. Patrili medzi najobsadzovanejších hercov socializmu v Československu aj vďaka vrúcnym kontaktom na ÚV. A iba málokto presne vie, prečo to tak bolo. Ale o tom nebudem písať. Tí, ktorí to majú vedieť, tak to vedia. Keď som zaznamenával revolučné časy pre televízne spravodajstvo, tak mi jeden z nich povedal na námestí SNP v Bratislave pred kamerou a do mikrofónu: „Ak by som mohol, tak by som toho revolucionára na Račianskom námestí (v Bratislave pozn. autora) kopol v riť“. Pamätníci si to určite pamätajú. A ten revolucionár mu doprial viac ako luxusný život. Zaujímavé.

A takýchto otočkabátov bolo a je  na Slovensku ako maku. Sami vedia, ako sa v minulosti správali a do dnešného dňa šíria o bývalom režime len malú pravdu, ale najmä veľmi prehnané bludy a vymyslené historky alias JPP, len aby zakryli to, ako sa horlivo podieľali na budovaní „milovanej“ socialistickej vlasti. A horšie, že takto kŕmili aj svoje deti, ktoré nemajú možnosť porovnávať. Mnohé z nich dnes veria, že nás v druhej svetovej vojne oslobodili Američania!

Mnoho je takých, čo predtým bozkávali ruky „brežnevovcom“ a dnes na nich pľujú. Niektorí boli mladí, a niektorí starší. Zmenila sa klíma a zmenili sa názory. Žiaľ, iba jednostranne zamerané proti Rusku. A pritom sem prišli vojská Varšavskej zmluvy teda aj Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Poľska, Maďarska, NDR, Bulharska a ďalší zo Sovietoázie. Iba diktátor Rumunska Ceaușescu k nám neposlal ani jednu vojenskú čižmu. A napriek tomu je u nás živená nenávisť iba proti Rusku!

A najväčší slovenskí „hrdinovia“ sú tí, ktorí emigrovali a s veľkou pompou sa vrátili. Hrdinovia, ktorí utiekli z boja, len pre svoj egoistický postoj k životu, aby hľadali lepší život. Mnohí ho aj našli, ale našli sa aj takí, ktorí pochopili, že im na západe pečené holuby padať do úst nebudú. A tak sa po nežnej vrátili naspäť a ťažko zarobené peniaze vďaka vyššej hodnote investovali a stali sa na Slovensku hrdinami vynášanými do nebies. Nebudem spomínať meno ukecanej speváčky a meno výborného herca, ktorí naozaj „museli“ emigrovať, lebo tu mali na krku paragrafy z pašovania kradnutých umeleckých diel (vedel by o tom hovoriť hokejista Slovana Lano a ďalší štyria či piati zo skupinky, ktorý si odsedeli po päť rokov) a ďalších zakázaných veci. Ale verzia dvoch umelcov nám hlása, že sa nemohli vrátiť, lebo ich nevpustili už do Československa. Ale vpustili by ich, ale spoznali by by život za mrežami! Ktorý štát si nechcel vyrovnať účty s kriminálnikmi? Dnes sú vychytenými hviezdami verchušky a bulváru.

Asi som zástanca protokolu, zvyklostí, odbornosti i konzervatívnejších pôsobení etiky vo vysielaní v televízii a tak som napísal jednému dnes už bývalému redaktorovi JOJ, ktorý bol na obrazovke, že by nemusel ukazovať svoje dominantné tetovania na ruke divákom a že by mal navštíviť logopéda, pretože vďaka jeho šušlaniu a výslovnosti mu nie je niekedy rozumieť. Zlostne mi odpovedal, že pokiaľ ja som tu tvrdil líniu komunistov v televízii (Nikdy som nebol členom žiadnej strany ani komunistickej), on musel emigrovať. Neviem prečo musel emigrovať 4 mesiace pred nežnou a zbabelo utiekol, keď sa situácia začala počas perestrojky uvoľňovať a pokorne sa po čase vrátil? A keďže do JOJ-ky vezmú na miesta redaktorov niekedy aj exvrátnikov, tak certifikát emigranta a nenávistných názorov na socializmus a sociálnu demokraciu u neho rozhodol. A to sa prejavovalo aj na obrazovke. Jeho štvavé komentáre ho vyniesli medzi zvláštne zjavy. Jeho návrat na Slovensko bola podľa neho najväčšia hlúposť, ktorú urobil (Prečo teda neodíde?). Nuž, opäť zvíťazil osobný egoistický postoj. Mať sa lepšie. V Nemecku by bol robotník a tu sa z neho stala novinárska „hviezda“ . Napísal aj scenár k filmu Sviňa. Aby film zaujal, tak v nich mnoho veci zveličil a celkovo vyobrazil s pomocou režiséra Bebjaka Slovensko až príliš vulgárne a nepriaznivo. Koniec koncov aj Soltészové šplechy bývajú nad mieru: Napríklad: „Slováci sú šváby! v inom vyjadrení na internete: „Rusi sú barbari“. A aj v tejto protiruskej hystérii sa vyjadril rusofóbnou rétorikou vo svojich príspevkoch na internete, kde podľa vzoru Bidena : „Putin je zabijak“! prirovnal Putina k Hitlerovi. Ďalej napísal „Akýkoľvek iný vzťah s našimi bývalými okupantmi by bolo dobré prudko zhoršiť, alebo aj dočista eliminovať!!!“ Zaujímavé, že sa rozhodol emigrovať do krajiny, ktorú velebí a ktorej gestápáci mu vypustili 90 percent rodiny hore komínom. Asi má Soltész krátku pamäť. Ďalej píše: „Napríklad Sputnik V by sme im mohli poslať späť po diplomatoch z bratislavskej ambasády“ .Koľko nenávisti sa zrodili v brčkavej hlave politicky nenávistného človeka. Jeho slepota a krátka pamäť nemá medze!

Nebudem spomínať ďalšie protiruské a protislovenské vetičky, ktoré tento slovakofób a rusofób vypúšťa do éteru. Akokoľvek to čítam, tak to čítam, je vidieť, že to má podobné črty s dnešnou vládou. Niečo povedať, stanoviť a nerátať s dôsledkami. A korekcie vo vládnych rozhodnutiach sú nevyhnutné. Čo ak by sa ruský medveď nahneval a uzavrel nám vďaka hystériám na nepodložených dôkazoch kohútiky. Čím by si novinár Soltész kúril? A čím by svietil? Možno už teraz na protest kúri drevom a svieti si pri písaní kníh a nenávistných statí petrolejkou. A možno má stále zapnutý generátor na americkú ropu. Ale tomu neverím. A čo povie za tých posledných desať sekúnd, keď uvidí zrazu v diaľke záblesk, lebo takých, čo podnecujú nepriamo k vojenskému konfliktu sa zrazu koniec života stane realitou? Na toto nemá Soltész a jemu podobných aj našich politikov mozgovú kapacitu vidieť následné súvislosti?  Naozaj si myslí, že by ho tretia svetová vojna obišla? Chcel by som vidieť pána Soltésza, ako si vezme samopal a pôjde bojovať proti Rusom ako hrdina. A prečo už nebojuje proti nim na Ukrajine? Len preto, že je to trestné? Ale to predsa presvedčenému rusofóbovi nemôže prekážať! Veď bude bojovať na tej „správnej“ strane. Mohol by sa realizovať aj prakticky, nielen teoreticky štvať. Ale predsa zbabelý egoizmus u neho už pár krát zvíťazil. Veď sa chce mať lepšie a na jeho milovanom kapitalistickom západe by z neho bol asi iba robotník. Nuž čo, aj takí bývajú niektorí slovenskí viac ako kučeraví pudlíci.

Pavel Jacz