Moje pohľady

Neuveriteľné! Samozvaná prezidentka s 10 percentami hlasov zažila svoje asi najkrajšie chvíle na Slovensku. Pre upresnenie, toto z nej vytvorili opozičné média a veľké protesty v nedemokratickom Bielorusku, opakujem veľmi „zmyselnú“ definíciu opozičné média a veľké protesty v nedemokratickom Bielorusku. Vraj to, že vyhrala voľby, nikdy netvrdila a nepovedala. V rozhovore na Globsecu to už celkom dementovala a dodala, že sa budú usilovať o nové prezidentské voľby, pretože posledné boli zmanipulované. Nuž, manipulácia v pomere 80 ku 10 percentám môže byť pre našich štyroch politikov a nielen pre nich, svätá pravda!!! Ako sa vyjadril najskôr minister zahraničia Korčok (ktorý sám za seba v mene Slovenskej republiky uznal aj venezuelského opozičného kandidáta za prezidenta Venezuely, len preto, že tak urobili ostatné krajiny, najmä jeho milované USA), my neuznávame prezidenta Lukašenka, tiež lebo EÚ. A včera to vylúdilo zo seba aj psychopubertálne indivíduum sediace v premiérskom kresle.

Čo predchádzalo sláve Cichanovskej? Pred voľbami zatkli jej manžela – podnikateľa, aby nemohol kandidovať za prezidenta (dodnes nevieme, prečo a tak sa naši vedúci predstavitelia domnievajú, že len preto, že si dovolil kandidovať proti Lukašenkovi– hotový nezmysel), tak jeho žienka v domácnosti, bývalá učiteľka angličtiny prebrala štafetu a zrazu kandidovať mohla. Žena, o ktorej v Bielorusku nikto ani netušil, sa zrazu stala opozičnou líderskou kandidátkou na prezidentku. Nepripomína Vám to určitú paralelu z posledných prezidentských volieb na Slovensku? Že by si od nás vzali príklad sily, ktoré financovali celý tento bieloruský cirkus za vzor? Nuž, nevyšlo im to. Zatiaľ! Bielorusi asi nemajú také klapky na očiach, nenávisť v sebe ako Slováci. Oni v sebe nosia iné vlastenectvo a majú iné hodnoty po obrovských obetiach v druhej svetovej vojne. A vonkoncom nejdu voliť proti niečomu (v čom máme my obrovské skúsenosti – proti fašizmu, proti „zradcom“ v 50-tych rokoch, proti demokracii, proti socializmu, proti Husákovi, proti Mečiarovi, proti Dzurindovi, proti Ficovi), ale za niečo. Bielorusi nechcú Ukrajinu a určite ani Slovensko. Chcú svoju vlastnú cestu.

Cichanovská, mimochodom aj občianka Izraela a občianka Litvy, kam sa teraz uchýlila má asi veľa peňazí, keď si dovolí nepracovať a lieta si po Európe a nechá sa hostiť. To s akou poctou ju prijali Čaputová, Matovič, Korčok i Šeliga a aj na Globsecu, ktorému skôr patrí názov Globdes(truction), bola Top hviezdou, to naozaj nemá páru. Vládne limuziny, početná ochranka červené koberce, skoro prezidentské pocty a veľké mediálne haló!!!

Veľmi sa mi „páčilo“ veľké privítanie 30-40 nadšených Bielorusov pred prezidentským palácom kŕmených opozičnými médiami a naším mainsteamom. Počas udalostí tesne po Majdane na Ukrajine som bol v New Yorku a do jazykovej školy som chodil aj s veľmi šikovným a usilovným asi 28 ročným Ukrajincom. Ten nadával na Janukoviča a jeho režim a zbožňoval Porošenka. Sledoval riadené americké média, ktoré oslavovali nového prezidenta a nasával aj pokrivené nadšenie Ukrajincov z internetu. Absolútne neprijímal neutrálne hodnotenia situácie v jeho domovine. A len si mlel, že konečne bude na Ukrajine tak, ako má byť. Opýtal som sa ho, prečo sa teda nevráti domov. No, lebo tam ešte nie je dobre a tu študuje jazyk. Stretli sme sa pred jazykovkou aj o dva roky. Moja prvá otázka smerovala na Ukrajinu. Aby ho nikto nerozumel, začali sme sa zhovárať po rusky. Až som sa čudoval, ako vytriezvel a zrazu bol jeho milovaný Porošenko najväčší gauner a fašista a ním aj celá vláda. Povedal, že popri škole robí a aj keď nemá veľa peňazí, posiela to, čo ušetrí svojej rodine, aby jeho rodičia a súrodenci dokázali prežiť. A už sa nemieni vrátiť domov. Ani v najlepšom sne nepredpokladal, že môže byť v jeho domovine až tak zle. A priznal sa mi, že pred dvoma rokmi to bolo z jeho strany nadšenie bez predvídavosti a znalostí a ospravedlňoval sa mi za to, ako na mňa gánil.

Spomeniem aspoň jeden údaj, z 52 miliónovej Ukrajiny odišlo po Majdane 20 miliónov obyvateľov vrátane 2 miliónov na Kryme. Úžasné, ako sa zmenil pohľad Ukrajincov na vlastnú krajinu, keď z nej odišlo do sveta vyše 40 % obyvateľov, pretože výpredajom štátneho majetku do cudzích rúk sa zvýšili niekoľkokrát ceny a Ukrajinci nemajú z čoho žiť!!! Skúste sa porozprávať s nejakým rozumným Ukrajincom, ktorý zarába na svoju rodinu na Slovensku a dozviete sa veľa.

No a keďže politika našej dnešnej generality vychádza z americkej zadnice, nie je sa ani čo čudovať, že Cichanovskú privítali skoro ako prezidentku Bieloruska. Chýbala už len prehliadka čestnej stráže!!!

Hlavná vec, že sme samostatne sa rozhodujúci nezávislý štát! Skutočne našu zahraničnú politiku nikto neriadi? Na tomto príklade čakám, kedy po Igorkovi preberie štafetu jeho čestná Paulínka. Nuž, ale 20 miliónov Euro prejde potom do vlastníctva naspäť Igorkovi. Slovenský supercirkus v zložení MaťKoČaptŠel mal teda ďalšie „úspešné“ predstavenie okorenené fotografiou protestujúcich z nežnej a drahocenným zvončekom – umieráčikom.

Pavel Jacz