Moje pohľady

Pokiaľ televízia JOJ chráni trestne stíhaného šéfa Žaluďov Kisku, tak všetky mainstreamové média držia obrovskú anjelskoochrannú ručisko nad našim hlavným plačovkovým narcisom – psychopubertálnym indivíduom sediacom v kresle premiéra. Prečo ho netitulujem klasickým pomenovaním premiér sa dozviete, ak si prečítate jeden z mojich predchádzajúcich článkov na blogoch na pravda.sk.
Určite si budete pamätať, že ak sa v nedávnej minulosti stretlo hoci aj desať odporcov vládnej koalície, tak na proteste bolo viac kamier, mikrofónov, či s videom zapnutých telefónov ako demonštrantov, aby mohli všetci poctivo a angažovane informovať, že SMER-áci či SNS-áci zase niečo vyviedli a nemusela to byť ani pravda. Jednoducho novinárov bolo viac, ako protestujúcich a v mediách z obyčajného hovienočka uplietli dokonalú lokomotívu s najmodernejšími technickými vymoženosťami. A týždeň, čo týždeň nás kŕmili takýmito aj pseudoškandálmi. Koľko z nich malo svoje opodstatnenie z racionálnych dôvodov a koľko z nich bolo, len aby nebolo ticho, nedokážem vyčísliť. Jednoducho bolo tých aj tých. Jedným z opodstatnených bol aj Matovičov denno denný protest proti Jankovskej, keď sa prevalila jej komunikácia s Kočnerom. To náš Matovičko vytrvalo každý deň stál a s megafónom s asistovaním kamier vykrikoval neexistujúcemu davu pred Ministerstvom spravodlivosti. A potom si privlastnil defenestráciu Jankovskej slovami „dal som ju dole“. Tu sa Matovičko trafil, ale nemal auditórium.
Vraví sa, že novej vláde treba dať sto dní. No Matovičova tento čas v koronafičúsovej hystérii nemala. Veľkou chybou bolo, že prezidentka bez uvažovania okamžite, ako to bolo možné, ochotne vymenovala novú vládu priamo do ohnivého pekla. Nepožiadala Pellegriniho vládu, aby zostala vo funkcii, pokým vymyslenú pandémiu nedostane celkom pod kontrolu. A tak dobre rozbehnutý Pellegriniho vlak dostal pod svoje krídla neskúsený rušňovodič, ale skúsený krikľúň, ktorý nikdy neriadil väčší kolos ako svoje inzertné noviny, ktoré sa vlastne riadia sami iba vďaka záujmom inzerentov. A to sa aj odzrkadlilo na chode celej spoločnosti na Slovensku. Indivídium, ktoré vraj síce riadi štát, ale za nič neberie zodpovednosť. Preto je náš dnešný „demokratický“ život taký, aký je. Väčšina z nás to vie a aj tí jeho skalní priaznivci, ale tí rovnako ako média zatvárajú nad jeho lapsusmi obe oči a neustále ho velebia .
A do tejto partie sa pridali aj spravodajstvá televízii. Rovnako ako za socializmu sa správajú cenzúrovito. Robia angažovanú nadprácu – zamlčujú dianie na Slovensku. Ani o sviečkovej demonštrácii 25. marca 1988 nebola v mediach ani zmienka. A tú istú nadprácu si dali aj spravodajstvá mainstreamu v prípade protestov proti nášmu indivíduu sediacemu v premiérskom kresle.
Nevideli sme ani obrázok, nepočuli ani zmienku a nečítali ani riadok v mainstreame o dvoch autoprotestoch proti Matovičovi, ktorý druhý končil pred jeho domom. A to isté sa zopakovalo po štvrtkovom proteste proti psychopubertálnemu krikľúňovi. V Bratislave 1000, v Košiciah 250 a v Banskej Bystrici 200 ľudí (Pamätáte sa ešte v spravodajstvách na 200 – 300 ľudí v našich mestách počas protestov Za slušné Slovensko?) si spravodajstvá ani nevšimli. Darmo je – osvedčené praktiky socializmu tu teraz zažívajú obrodu. V niečom síce socializmus už zakapal (domáce fabriky), v niečom poriadne zaostáva (školstvo) , v niečom pomaly umiera (poľnohospodárstvo, bezpečnosť ľudí), a v niečom aj končí (rozpadávajúce sa mosty bez kapitalistickej údržby). A mohol by som pokračovať do aleluja ako klčovanie lesov, neudržovanie vodných tokov a následné povodne, obrovské kradnutie na všetkých úrovniach bez trestov, chorá justícia a teda aj spravodlivosť, ktorá je základom poriadku a tak ďalej a tak ďalej. Demokracia v slovenských podmienkach počas 30-tich rokov dosiahla maximálnosť chaosu, porušovania zákonov a kriminality bez spravodlivých trestov, ale na druhej strane začala obnova politických procesov ako v 50-tych rokoch pod palcom Honza Urválka (Vyšetrovaní Daňo, Vasky vo väzbe, súdení Rostas, Kotleba, odsúdený Mazurek, obvinenia Blahu, Fica atď. Možno sa objaví nejaký potomok Horákovej a potom bude celkom „vymaľované“!).
A k tomu sa znovu hodí na zakrývanie podstaty heroizovanie síce zaujímavých, ale normálnych tém v mainstreamových médiach (A tak sa dozvedáme, že je „HISTORICKOU!!!“ udalosťou, keď Američania po jedenástich hluchých rokoch dokážu opäť dopraviť do vesmíru posádku a nemusia používať ruské nosné rakety! Pokiaľ viem. Súkromné a štátne vlastníctvo je rovnocenné. A historickou udalosťou má byť to, že USA ako štát na rakety nemá, ale má súkromník??? Historickými míľnikmi v kozmonautike boli v roku 1961 prvý kozmonaut Gagarin, 1963 prvá žena Tereškovová, 1965 Leonov prvý výstup do kozmu, 1969 prvý človek na Mesiaci Armstrong a vozidlo Lunochod na Mesiaci a 2004 vozidlo Opportunity na Marse!!!) a zamlčiavanie vecí, ktoré nejdú moci po chuti. Ešte dobre, že nám nepustili počas štvrtkových protestoch proti Matovičovi Angeliku, ako počas spomínanej sviečkovej demonštrácie v roku 1988! Dokedy chcú zamlčiavať protesty proti súčasnej vláde a jej akrobatickým kotrmelcom v denníkoch, radiách a najmä v televíznych spravodajstvách STV, JOJ, Markíza a TA3??? Alebo sa pripravíme na to, že vďaka vyšetrovateľom a špeciálnemu prokurátorovi zverejnené čísla 88 a popularizáciou prostredníctvom mainstreamu na Slovensku, pozmeníme na kombináciu 813, pričom 13 znamená písmeno M? Správanie sa nášho psychopubertálneho indivídua so začínajúcimi prvkami diktátorstva totiž silno pripomína činy začínajúceho naturalizovaného rakúskeho nemca pred vyše 80-timi rokmi! Toto psychopubertálne indivíduum z Facebooku si totiž myslí, že si môže dovoliť aj s prevažnou väčšinou svojej vládnej koaličnej suity a možno aj budúcej junty všetko. A ja sa pýtam dokedy?
Pavel Jacz