Moje pohľady

Informačno-zničujúci telefonický tajfún, čo sa včera prehnal Slovenskom je skôr na mŕtvicu ako na zvracanie. Jeden môj dlhoročný známy, protagonista nežnej mi včera napísal, že to je na nový 17. november. A ja s ním plne súhlasím. Lenže, otázne je, aký systém presadiť? Socializmus, ktorý nás sčasti zničil a všetci tí, ktorí ho horlivo velebili, ho dnes horlivo odsudzujú, alebo kapitalizmus, ktorý síce priniesol rýchlejšie napredovanie, ale ktorý nás úplne zdevastoval? Žiadny iný štátny systém ešte neuzrel svetlo sveta. V novembri 89 sme boli za zmenu systému. Tí, ktorí spoznali oba systémy a uvedomili si, aké hodnoty – teda klady a zápory priniesol jeden, alebo druhý až na disidentov, sa skôr prikláňajú k socializmu, ale s podstatne zmenenými pravidlami. Chyby, ktoré urobili súdruhovia, by už nikdy nechceli zažiť. Teda istým spôsobom reformovaný socializmus s prvkami kapitalizmu by bol nejakou možnosťou. A mladí? Tých plánovite v škole naučili nenávidieť socializmus, ktorý pomenúvajú chybne komunizmom, aby si na niečo také ani v budúcnosti nespomenuli.

Ale čo s dnešným slovenským pakapitalizmom a pademokraciou, ktoré dokázali u nás superdivy. Dá sa vôbec zreformovať? To, že tu dnes vládne prokurátokracia a sudokracia niet pochýb. Veľmi okato sa to prejavilo s protagonistami z tejto sféry. Obe funkcie, ako prokurátor či sudca, sú zabetónované a nikto nedokáže týchto lepšoľudí len tak šmahom ruky zbaviť funkcie a poslať na zodpovednosť. Vyšetrovatelia majú zviazané ruky, pokiaľ ide o spomínané dve kasty nadľudí – prokurátorov a sudcov. Potrebujú na ich stíhanie mnoho a mnoho povolení, čo samozrejme nahráva zahladeniu dôkazov a bráni rýchlemu vyšetrovaniu.

Smiešne mi pripadajú predvolebné osočovania zo strany neparlamentných strán a opozície, že všetko má na svedomí vládna koalícia na čele so SMERom. Ak by pri voľbe Trnku za generálneho prokurátora vedeli o jeho prehnitej morálke, tak by ho ani nenavrhli za najvyššieho prokurátora. Dnes jeho bývalú funkciu môžeme nazvať ako Generálny provokatér a nie prokurátor. Veď dovtedy sa javil ako nekompromisný šéf vojenskej prokuratúry. A keď získal absolútnu moc v krajine, tak sa zopsul! Vážení opozičníci parlamentní i neparlamentní. Dobre si prečítajte Ústavu SR a dobre si prečítajte aj dátum, od kedy platia paragrafy a ustanovenia vzťahujúce sa na sudcov a prokurátorov. Až potom začnite nadávať na tých pravých. Obráťte sa na tých, čo po eufórii po 89-tom roku zapancierovali spomínané funkcie na svojich stoličkách a tým ich uistili o ich nedotknuteľnosti!!! Začnite konečne nadávať na tých pravých – teda na vašich predchodcov, ktorí zo sudcov a prokurátorov urobili doživotne modly a nadľudí. Na to, aby sa to zmenilo potrebuje parlament 90 poslancov – teda tých, ktorí by zmenili Ústavu SR a pochybujem, že by sa našiel tento počet, ktorý by sa odvážil zmeniť spomínané paragrafy v ústave. Okamžite by sme tu počúvali reči o narušení demokracie. A tak sa touto cestou nikto nevydal, pretože by to bolo naozaj zbytočné. Až momentálna situácia naznačuje, že by mohla nastať ochota to zmeniť.

Osobne si myslím a mám na to aj mnoho vedomostí i dôkazov, a aj osobné neblahé skúsenosti, že prípady Trnku, Jankovskej, Haitovej, Maruniakovej, Repákovej, Sklenku, Paloviča sú len malým nechtíkom tej obrovskej korupcie, ktorá vládne na prokuratúre a v našom súdnictve. Osobne som zažil za tých 30 rokov kapitalistického marazmu len manipulované maniere týchto inštitúcii . Nikoho som totiž v trestných veciach nepodmazal, lebo mi je to odporné sa takto dožadovať spravodlivosti. Naivne som veril v spravodlivosť. Ako som sa len mýlil!!!

Žiaľ, sme malá krajina, kde skoro každý každého pozná a tak sa všetko vybavuje pre známych, samozrejme za profity. Ale toto nie je len výsada v trestných zložkách. Bohatli a stále bohatnú úradníci na všetkých stupňoch, ktorí vysielajú signály o nemožnosti rýchleho vybavenia žiadostí obyvateľov. Nepoznám človeka, ktorý by sa neobrátil na svojho priateľa s otázkou: „Nepoznáš tam niekoho, aby som to rýchlo a kladne vybavil?“ Táto veta lieta medzi priateľmi, kamarátmi a známymi, ale aj susedmi i spolupracovníkmi. Je to zaužívaný slovenský folklór a to aj vtedy, keď sa dajú veci zariadiť normálnym spôsobom, ale o čosi pomalšie. A tohto nás nezbavia ani nové sily, ktoré sa tu formujú a majú plné reči o bode zlomu a braní majetkov.

Telefonát, ktorý včera obletel každú domácnosť nám ukazuje síce len najvyššieho prokurátora, ale tak je to v mnohých a v mnohých prípadoch, keď mecenáši ovládajú orgány činné v trestnom konaní. A výdatne tomu dopomáha nedokonalý trestný zákonník. Žijem v krajine, kde sa prísne netrestá alkohol za volantom, v krajine, kde mnohonásobný vrah s doživotným trestom môže po 25 rokoch vyjsť z väzenia, pričom za jeho ďalšie vraždy už trest nedostáva, v krajine, kde sa sudca nechá presvedčiť, že po dvoch užitých Lexaurinoch, jedného Parentinu ,vypití 20-tich pív a 10-tich vodiek, páchateľ nemal normálne zmýšľanie i napriek tomu, že sa pohyboval bez zapotácania a to dokonca na jednej nohe aj počas brutálneho smrteľného kopu do útleho Filipínca, v krajine kde sú porušovania zákonov, podvody, tunelovania, zlodejstvá, lúpeže, celkom bežnou vecou, v krajine, kde sú na dennom poriadku výberové konania určené len pre vyvolených a skoro vôbec nie sú trestané, alebo sú tresty len pre tých, ktorí nemajú na úplatok, v krajine, kde poslanci bežne berú úplatky za svoje hlasy (mal som možnosť v 90. roku ako parlamentný spravodajca v SNR stáť pri verejných telefónoch a počuť poslancov hovoriť so svojimi sponzormi po schválení ekonomického zákona, v krajine, kde si sudcovia nevážia svoj najvyšší orgán Súdnu radu, v krajine, kde v rámci premlčania hrá čas pre páchateľov, v krajine, kde sa trestá vyšším trestom prechovávanie drog, ako brutálna bitka či štyri vpichy nožom do tela páchateľom predtým už dva krát súdne trestaným (istil to trojročný podmienečný trest) , v krajine, kde je problém vymôcť dlžoby, v krajine, kde ľudia nedodržiavajú predpisy a zákony, v krajine kde vládne zákon džungle a peniaze, v krajine, kde aj po 30-tich rokoch, stále žije mnoho ľudí nedôstojne a v chudobe, v krajine, kde sa vraždí, kradne a lúpi, v krajine, kde poslancom môže byť už hocikto, aj podvodník, aj zlodej, aj človek bez chrbtovej kosti, aj mafián, či mentálne retardovaný, v krajine, kde vyše 10 rokov nedokáže súd potrestať páchateľa, len preto, že PN-ka má silnejšiu váhu ako výrok súdu, v krajine, z ktorej pre chybu sudcu (a netvárme sa, že nejde o korupciu) prepustia gaunera z väzby, aby mohol utiecť do Belize (možno je tam už aj Jankovská, po ktorej sa zľahla pod krídlami PN-ky zem), v krajine, kde sa bojíte nechať dieťa čo len minútu bez dozoru, aby vám ho nezbili, neokradli a neuniesli, v krajine, kde je brutalita medzi deťmi bežná vec, v krajine, kde aj človek obvinený a navyše aj zapletený do miliónového škandálu môže požívať úctu a výhody veľvyslanca Slovenskej republiky a v krajine, kde sa bojíte večer prechádzať po uliciach, v krajine, kde sú zákony postavené na úroveň toaletného papiera, v krajine, kde sú sudcovia a prokurátori vlastne nedotknuteľní a môžu všetko. Môžu mať aj nesprávny právny názor a za to sú nestíhateľní. Čo z toho, že klamstvo, svinstvá, podlosť, manipulácie a ďalších neduhov uprednostnia nad aspoň čiastočne spravodlivými zákonmi!!! A to som ešte nespomenul ostatné špinavosti, nezákonnosti a nezmysly vo všetkých sférach života, ktoré nám priniesla demokracia.

A ešte k niektorým nezmyselnostiam. Ako je možné, že obžalovaný gauner má na súde väčšie práva, ako poškodený svedok, ako je možné, že svedok musí prísť vypovedať pod hrozbou pokuty a obžalovaný nemusí stáť ani pred súdom, ako je možné, že sa na súdoch neprisahá hovoriť pravdu a všetci sa môžu beztrestne hájiť klamstvami, ako je možné, že i pravdivý a overený dôkaz, ktorý zobrazuje reálnu skutočnosť neplatí, lebo ho nezískali zákonom predpísaným spôsobom, ako je možné, že stále nezákonne unikajú informácie z trestných spisov, aby marili vyšetrovanie, ako je možné, že sa skutočná pravda so spravodlivosťou takto vyhadzuje von oknom? A mohli by sme pokračovať. A my sa potom čudujeme, že u nás nefunguje spravodlivosť? Veď ani nemôže, pretože sú naše paragrafy tak úboho napísané, že pravda a vina sa strácajú z nášho obzoru.

A tak si tí starší hovoria, prežili sme fašizmus, mladší – prežili sme socializmus, ak nám ešte sily vystačia prežijeme aj tento kapitalistický bordel, čo vládne na Slovensku. Ešteže milujem Slovensko aj s egoistami, pokrivenými charaktermi, podrazákmi, falošníkmi i neschopnými na funkciách, ale na druhej strane aj s krásnou krajinou , krásnymi ženami a s výnimočnými ľuďmi, ktorí majú svoju povesť vo svete. Také je teda moje krásne Slovensko, ktoré aj tak milujem a milovať ho budem až do smrti, aj keď má mraky čiernych škvŕn nad sebou. Verím však, že ich ďalší a to supertajfún maxi XXXXXL odfúkne.

Pavel Jacz