Moje pohľady

Štátny akt prezidenta a dve divácke ankety. Na prvý pohľad sa zdá, že nemajú vôbec nič spoločné. No, nie je to celkom tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ich spoločnou črtou je momentálna nálada akcieschopných obyvateľov Slovenska. Teda tých, ktorí chcú za každú cenu dostať do popredia svojho obľúbenca a to i napriek tomu, že profesionálne kvality dotyčného o tom nesvedčia, alebo je
už za zenitom.
Samozrejme, ak čokoľvek urobíte, budete mať svojich pasívnych, aktívnych a superaktívnych odporcov, ale na druhej strane aj svojich pochlebovačov, ktorí sa nebudú štítiť Vám to dať najavo najmä vtedy, ak by mohli na tom získať. Je to taká „spojená nádoba“ používaná smerom k moci vyplývajúca z ľudského egoizmu. Závisí len od toho, koľkí sa na tom zhodnú vďaka premyslenému marketingu.
Teraz odbočím trochu od témy. Zaručený dôvod, aby ste zažili svoje tri minúty slávy a to niekedy aj opakovane, stačí aj málo. Napríklad vypiť fľašu vodky, sadnúť si za volant a samozrejme nechať sa prichytiť policajtmi , alebo vykradnúť obchod, či banku, štát, alebo niekoho podviesť či zabiť, ale podmienkou je, aby Vás snímala priemyselná kamera, prípadne sa nechať nakrútiť v dôvernom rozhovore o úplatkoch ako ústavný činiteľ, alebo sa zahrať na matku Tarzana a nechať sa odsledovať. Alebo sa nechať „zbiť“, alebo ako napísal Nový čas „Sám sa zbiť a nakopať do obličiek“ ako novinár (čo som aj sám zažil 1.mája 1990 od Žaluďa a jeho kumpánov). No väčšiu slávu získal a to netvrdím z hľadiska žiarlivosti, supervekslák, podvodník, a aj objednávateľ- vrah Peter Steinhübel. Dokonca vtedy, keď sa skrýval pred spravodlivosťou v Prahe, zaplnil stránky novín fotografiou v rubrike 158 pátra. Iná možnosť je dať niekomu po papuli pred kamerami na ulici, podviesť, tunelovať, vraždiť, vypiť si pred jazdou a televízni redaktori sa vás určite opýtajú dve základné otrepané otázky, lebo viac otázok neovládajú: 1. Cítite sa byť vinný? 2.. Ľutujete toho? Ak dotyčný má chuť za pochodu v zajatí justičnej stráže odpovedať, tak sa s určitosťou dozvieme dve klasické odpovede 1. Nie. 2. Áno. No a nechať sa zavraždiť ako začínajúci novinár, tak to je už ako sme počuli, už cez čiaru a preto bude peklo! Ale to peklo sa iba pečie. Vrahov majú, ale mŕtvy novinár je známy po celom svete. Berie ceny, ako za socializmu komunistické hlavy štátov. V spravodajstve JOJ-ky už pomaly rok smútia za Kuciakom, lebo je to také moderno-opozičné a tak moderátori si do každého vysielania nezabudnú pripnúť na sako anglickú (žiaľ, nie slovenskú) placačku – All for Jan. Nuž, ešte je to stále innnnnnnn a cooooool!!! Ešte dobre, že objednávateľ vraždy nezdedil po Žaluďovi systém vyhrážok a nezabránil tomuto špeciálnemu marketingu. No a nezabudol som, presne ako v socializme aj teraz treba mať ten „správny politický názor“. Názor tých, ktorí v menšine ovládajú verejnú mienku!
Poďme však k anketám. Z hľadiska predchádzajúcich pomenovaných spôsobov slávy sa v iných prípadoch môžu dotyční zapísať do histórie ocenení. Nemusíte byť špičkou, stačí sa správne orientovať, prípadne nevyliečiteľno – vyliečiteľne ochorieť a správne to využiť a máte opätovne slávu. Rozpúta ju bulvár, ktorý rovnako ako Kočner, sa zaujíma veľmi dôkladne o zdravotný stav nášho obyvateľstva, ale najmä známych ksichtov i tváričiek, ktorý sa neštíti fotografovať nemocničné balkóny so známymi dotyčnými VIP. Veď sláva je sláva. Čo tam po kvalite, popularita je dôležitá. O všetkom rozhodujú diváci. Síce len menšie množstvo  a tí chcú čosi vyhrať (ako v každej ankete, inak by to bola možno jedna desatina agilných lenivcov i pracujúcich) , ale aj to je meradlo úspechu. A tak niekedy žasnem nad momentálnou náladou hlasujúcich pri OTO-vi a teraz aj pri Najväčšom Slovákovi. Pravdu povediac pri dnešnej vzdelanostnej úrovni, ktorú po nežnej začalo produkovať naše školstvo, sa ani nečudujem.
Pri momentálne nakúpenej licencie za 700 000 Euro (Ak by k tomu pribalila BBC aspoň 30-40 kvalitných dokumentov, tak by som to bral), kde len chudobných 24 000 hlasujúcich posielalo sms-ky (Ale ako povedali moderátori sme na tom percentuálne oveľa lepšie ako Veľká Británia!!!) to svedčí o tom, čo naše školy po nežnej začali učiť z histórie, alebo skôr to, čo vynechali z učebného programu. Tu musím pochváliť Mariku Gombitovú, že sa vzdala postu v tejto nereálnej drahej licencovanej ankete ( Rozmýšľam nad tým, či dramaturgovia v Slovenskej televízii nedokážu prísť na podobný formát napr. Občan Slovenska, Historická osobnosť Slovenska atď) a odmietla svoj post v desiatke „najväčších“. Odmietla byť v spoločnosti nereality. Sama sa na to necítila, aby ju zaradili do konečného hlasovania v prvej desiatke. A to od niekoľkých ostaných, ktorých sme si „vybrali“ do ankety, si na ňu aj po 30-40 tich rokoch na ňu spomenú.
Prekvapený som bol s umiestnením fiktívneho filmového Jánošíka. V tejto súvislosti mi tam chýbal aj Adam Šangala, Alibaba a aj Kremienok a Chocholúšik, či Mickey Mouse, alebo káčer Donald (Tie posledné dve predsa vysielali aj v slovenských televíziách!) Ak by anketu organizovalo Ministerstvo zahraničia a nie STV, tak by sme to vďaka bezpečnostnej politike Slovenska určite mali vo výbere.
Americký astronaut, ktorého dedko sa narodil na Slovensku určite Slovákom nebol, ale bol na mesiaci a sme na to určite hrdí, že to bol Američan!!! A tak rozmýšľam, prečo nebol medzi stovkou aj T.G. Masaryk, ktorý sa zaslúžil o vznik Československa a teda urobil pre nás neporovnateľne viac ako Eugene Cernan a narodil sa iba 1 km od dnešnej hranice Slovenska v Hodoníne, ktorý je všeobecne považovaný za slovensko-české mesto, rovnako ako 4 km vzdialený susediaci Holíč? Cernanovo 37. mesto je v ostrom kontraste s 96. miestom slovenského kozmonauta Ivana Bellu!!! Bela je totiž naozaj Slovák! Nuž, mal smolu, nestál ako Američan na Mesiaci, pokochal sa vesmírom – iba! Asi nemohol chodiť pre vyvrtnutý členok.
Zaujalo ma aj niekoľko ďalších mien aktívnych športovcov, ktorý nám robia dnes slávu, ale aj výbornej moderátorky Vincezovej . Rozmýšľam, kto si na ňu spomenie pri rovnakej ankete o 30-40 rokov, ako na najväčšiu Slovenku, keď už moderovať nebude a zíde z očí? Tak, ako na super profesionálnu univerzálnu moderátorku Izabelu Pažítkovú, ktorú dodnes nedokáže z profesionálnej (zdôrazňujem nie z politickej stránky) prekonať ani dnešná moderátorská jednotka – vynikajúca Adela.
Miesta zaujali aj významní i správne orientovaní herci. Nič proti niektorým ikonám, ale absencia Martina Gregora i Viliama Záborského, Mikuláša Hubu a možno aj žijúcej Maríny Kráľovičovej ma len utvrdzujú o chabých historických vedomostiach hlasujúcich. Na nešťastie ich bolo len 24 000 a nie 5,5 milióna.
Potvrdzuje to aj meno jediného z dvoch lekárov. Krčméry je Slovák, ale viac pracuje pre zahraničie. Preto sa aj dostal do povedomia. Ako sa však môžu cítiť ostatní naši špičkoví lekári,ktorí zachránili tisíce slovenských životov a tých je naozaj dosť. Nedá sa ich všetkých menovať, lebo je ich naozaj veľa, ale určite by si zaslúžili aspoň 5-6-tich zaradiť do stovky Slovákov. No namiesto nich máme opäť pseudoSlováka Jesseniusa. Len pre informáciu. Narodil sa vo Wroclavi, študoval vo Wittenbergu, v Lipsku, v Padove, bol rektorom Karlovej Univerzity. A Prahe ho za účasť na protihabsburgskom povstaní aj popravili a jeho hlavu s vyrezaným jazykom zavesili na Staromestskú vežu. A čo ho spájalo so Slovenskom? Pochádzal z uhorského zemianskeho rodu, ktorý mal korene v slovenskom Turci a Bratislavu navštívil iba raz v roku 1618, aby zabránil korunovácii Ferdinanda II za Uhorského kráľa. Nuž, ale nevzdelanosť hlasujúcich urobila svoje.
Ani Cyril s Metodom neboli Slováci. Priniesli písmo, ale nie iba pre Slovákov, ale pre národy v Európe. Ale sú dokonca rovnako ako zbojník Jánošík v prvej desiatke.
Chýbajú mi aj spisovateľky Slančíková Timrava i Krista Bendová, na ktorej rozprávkach sme vyrastali. A kde je Majster Pavol z Levoče a ďalší umelci, Bartfay, Brunovský, Mudroch či Fulla a ďalší, keď už sme zaradili Benku, Medňanského, či Hložníka, alebo Warhola?
Viem, je iba 100 miest a nemôžu tam byť všetci. Ale položme si otázku: Sú tam všetci, ktorí tam patria? A keďže výnimka potvrdzuje pravidlo , tak som sa až čudoval, kam sa dostal s netrefným otitulkovaním komunistický prezident Husák po 30 rokoch okydávania. Nebol náhodou Československým prezidentom? Mimochodom krátka pamäť favorizovala troch zo štyroch (dve volebné obdobia Gašparoviča ako jediného vo funkcii boli však prekážkou) slovenských prezidentov po nežnej. A tak sa pýtam. Sú tam oprávnene, alebo iba preto, že máme krátku pamäť a titulujeme ich prezident a exprezidenti? A ďalší veľký otáznik visí nad predsedom parlamentu Dankom. Určite tomu prispel aj dobrý marketing opozície vzhľadom na jeho diplomovú prácu. Aj tu sa potvrdilo, že aj záporná reklama je reklama!
Pozastavme sa aj pri diváckej ankete OTO. Aj tu rovnako ako pri Najväčšom Slovákovi a ostatných diváckych anketách platí kvalitný marketing, mihnutie sa na obrazovke a tradícia dobrého mena a nie celkom schopnosti a službu národu, o ktoré by malo ísť. Škoda, že nemáme aj protipól odborne zostavovaného rebríčka, kde by nerozhodovala len popularita premieľaná v bulvári, politická orientácia, ale kvalita. Presne, ako v Al Kiskaneho vyznamenaniach. Stačí, ak ste boli proti vzniku Slovenskej republik, proti SMERu,, proti vláde či uprednostnili súkromné, dobre dotované turnaje pred štátnou reprezentáciou, pochlebovali veľkému americkému bratovi, alebo si slušne po herecky zarevať, ako Najväčší Diktátorsky Pavián pred auditóriom na námestí SNP a dostanete prezidentský metál. A aby sa nepovedalo, tak do zoznamu vložíme niekoľkých, ktorí si to naozaj aj zaslúžia.
Nuž a pozastavme sa pri myšlienke z titulku. Čo majú spoločné? Myslím si, že zvyky zo socializmu sú tu trefné v úzkej spolupráci s termínmi momentálne innnn a cooool! Heslo, ten, kto nie je s nami, ide proti nám, platí na 1 000 %. Akurát majorita sa zmenila na hlasne škriekajúcu minoritu. Odbornosť, neodbornosť – všetko jedno. Veď Slováci majú krátku pamäť len 30, ale skôr si myslím, že len 25 ročnú. Mladým v školách zatajujú pravdivé dejiny 40-ročnice pred nežnou, okydávajú socializmus zo všetkých strán, v ktorom bolo asi aj sprchovanie sa utrpením! Vedia len, že život bol ťažký a biedny, že nebolo dostať toaletný papier, džínsy, mandarínky iba na Vianoce, že sme na auto čakali aj rok, že sme nemohli protestovať a slobodne povedať svoj názor, že sme tu boli za ostnatým drôtom a bol to krvavý režim, kde každého zatvárali. Viac o socializme nevedia. Avšak podľa jedného vzdelanca s primitívne výstižným nickom apač, ktorý komentoval môj predchádzajúci blog, tu bol socializmus zrazu iba od roku 1960, keď sme sa premenovali z ČSR na ČSSR. Nuž, neviem, ako sa život zmenil z československého na československo-socialistický vložením slova socialistická do názvu nášho štátu, keď stále vládla rovnaká komunistická strana. Avšak si potreboval zarypnúť, aby vyvrátil mnou napísaný fakt a tak si našiel obal, ale nie jeho podstatu. Ešte dobre, že sa nepodpísal, asi by si z neho robili všade dobrý deň. Ale ako som spomínal aj nick anonyma ho veľmi prezrádza a takých primitívnych prispievateľov je tu naozaj dosť. Ešte šťastie, že ich nie je tak veľa, ako v debatách na cas.sk! Vážení, nemyslite si, že ste nezistiteľní. Ste! A veľmi ľahko! Ale kto by sa primitívmi zaoberal. Naozaj za to nestoja.
Každý si nájde svoju súvislosť. Netvrdím, že tá moja je najsprávnejšia, no nikto ma nepresvedčí o opaku. Taký je môj názor na tri odlišné verejné akcie, ale svojou podstatou podobajúce sa akcie.

Pavel Jacz