Moje pohľady

Pamätám si časy Slovana , aj keď sa mu nedarilo. Sám som za neho štyri roky ako žiak hrával. A nebyť zranenia,, ktoré ma vyradilo z futbalu, vybral by si ma asi aj legendárny Michal Vičan do A- mužstva. Bol som vždy jeho skalným fanúšikom. Bolo neuveriteľné prežívať pocity pri ziskoch titulov Majstra Československa a aj pri zisku titulu najcennejšieho Pohára víťazov pohárov. Bolo prečo. Hrať v Slovane bola česť pre každého slovenského futbalistu. Viem, boli časy, aj keď sa Slovanu nedarilo, keď vypadol z ligy. Ale málokedy som videl hraťhráčov Slovana futbal bez srdca a bojovnosti, ako to bolo vo včerajšej odvete a v prvom stretnutí prvého predkola so Sutjeskou Nikšič, keď bolo povinnosťou vyhrať. Priznám sa, že po prvom stretnutí som začal tušiť, že nám majster urobí hanbu. Už prvý polčas som radšej prepínal na western, lebo to, čo predvádzali nie najlepší slovenskí hráči, ale najlepší prišelci na Slovensko s iba jediným slovenským hráčom Greifom pod taktovkou jedným z asi momentálne najlepších slovenských trénerov spolu s Guľom, bolo naozaj na zaplakanie.

Skúsim si zapolemizovať, prečo sa stalo to, čo sa stalo??? Slovan bol, dnes už nie je klubom, za ktorého sa hrá pre česť. Dnes tu hrajú všetci za peniaze. A peniaze dodávajú iba profesionalitu, nie dušu, bojovnosť a srdce. Tú dušu, srdce a bojovnosť sme včera videli u súperov. Futbalistov, ktorí sa úspechmi s tými cudzokrajnými v Slovane nemôžu merať ani v základných parametroch. Lenže tieto rozdiely neboli hlavnou príčinou hanebného výsledku a doslova vykopnutia z Európskej PodElity.

Mám ten dojem, že samí hráči odstraňujú najlepšieho slovenského trénera, ktorý chce asi po nich viac, ako sú ochotní dávať. Nie chcieť dávať!!!! Včera aj hrali aj nehrali. Hrali pre peniaze a nehrali s oduševnením.

Kmotrík starší dosiahol so slovenským futbalom vďaka futbalovému klubu na prvom brehu Dunaja výrazné úspechy v lige majstrov. A dosiahol to najmä so slovenskými futbalistami, ktorí bojovali so srdcom! Potom zbúral posledné futbalové „doupě“ v Petržalke, a poslal svoj klub z Petržalky na smetisko a kúpil Slovan, ktorému zbúral rovnako štadión. Ale prišiel nový začiatok a s pomocou štátu postavil reprezentačný stánok. Štadión, v ktorom by chcel mať svoje miesto v šatni každý jeden slovenský futbalista. A koľko ich je v kádri Slovana? Brankár Greif a jeho traja náhradníci, ktorí zasiahnu iba v prípade jeho zranenia,. Ďalej obranca Kozlovský a útočník Strelec, ktorý spolu s posledným náhradníkom na poste brankára Trnovským, sú dvaja vlastní odchovanci „úžasného“ Slovana v A mužstve. Toto je Slovan Bratislava, Slovana a iba s so štvrtinovým písmenom n písmenom t zo slova Bratislava. A toho je na Tehelnom poli naozaj menej ako minimum. Tam to dopracoval velikáš Ivan Kmotrík starší so svojím synom, ktorému prenechal riadenie klubu.

Mrzí ma však, že Slovenskému futbalovému zväzu je jedno, kto hrá v slovenskej najvyššej futbalovej súťaži. Stačí im, aby sme s niektorými hráčmi zo zahraničia slávili nejaké úspechy v reprezentácii a celý zväz sa vyváža na obláčikoch. No budúcnosť slovenského futbalu je v ofsajde. Dokedy bude zväzu jedno, aké kádre majú slovenské futbalové mužstvá. Prečo nestanoví maximálny počet legionárov v mužstvách a nechá doslova okupovať cudzími futbalistami najvyššiu futbalovú ligu cudzincami a tých niekoľko najlepších zo Slovenska nechá už v šestnástich či sedemnástich rokoch odísť do Európy???

Pýtam sa aj trénera Ševelu, prečo nevyužíva viac aj slovenských hráčov najmä odchovancov Slovana, ktorí môžu futbalovo rásť, ako to bolo ? Jeden, dvaja v každom zápase, brankára Greifa ako stálicu do toho nezahŕňam. To mu Kmotrík mladší nanucuje zostavu? Ak je to tak, kde sa nachádza jeho česť a chýry, ktoré s ním prišli z Trenčína do Slovana? Som presvedčený, že ak by včera hral Slovan aspoň s dvoma tretinami slovenských hráčov, tak by určite postúpil. Rozhodli by srdce a bojovnosť, tak ako to vždy v tomto klube, ktorý reprezentoval vždy celé Slovensko. Dnes názov klubu Slovan Bratislava môžeme prakticky premenovať na PaSlovan PapáBratislava, alebo na Paródia na Slovenskú futbalovú Bratislavu.

Tuto nejde o futbal, ale rovnako ako v hokejovom Slovane, iba o kšeft. A keď kšeft nie je až taký výnosný, začne všetko krachovať. Aj v hokejovom Slovane sa majiteľ Široký zobudil, ktorý je jedným z 30-tich najbohatších aj s Kmotríkom starším podľa Forbesu, až teraz, keď horí a vytiahol z vlastného vrecka peniažky. Žiaľ, v oboch Slovanoch ide o prachy a nie o futbal, či hokej.

Je mi z toho veľmi smutno.

Pavel Jacz