Moje pohľady

Už dlhšie som chcel napísať o tomto zakorenenom neduhu v našom živote. Odštartoval to však moment zo soboty 8.septembra, z Horského Parku v Bratislave, kde som bol venčiť psa. Odpočíval som na lavičke a asi o pol jedenástej sa ku mne blížila so zrkadlovkami na očiach asi 35 ročná dáma, neustále čumiac do mobilu. Pozerám sa vždy okolo a pýtam sa dopredu, či štvornohý miláčik, ktorého venčia je pes, alebo fenka. Ten môj dominantný cárevič totiž na väčšinu psov zúri a tak mám oči otvorené, aby nebol konflikt. Dáma venčila menšieho čistokrvného dlhosrstého chlpáča s hnedou hrivou i hlavou. ale zaujala ma peknými nohami, ktoré sa vynímali z džinsových šortiek. Jej pes si zrazu hneď vedľa cesty uľavil a „dáma“ odtrhla oči od mobilu a skontrolovala, či nemal hnačku a išla ďalej. Keď prišla ku mne, tak som jej ponúkol mikroténové vrecúško, ak si ho zabudla. A sprosto mi zaklamala: „ Ani som si nevšimla, že ten môj kakal“. A tak som jej povedal, že nemám rád klamstvo a povedal som jej , že som všetko videl. A na to sa ešte ďalším sprostým klamstvom opýtala: „A to aj v lese treba odpratávať hovienka“? Nuž, je to pri každom vstupe do Horského parku napísané a len slepý by si to nevšimol! Zaráža ma, že v rámci dobrej povesti táto vyfintená žena klamala pri takej sprostosti jedna radosť! Keď už chcela zaklamať, mohla povedať, že si zabudla vrecúška, čo sa občas stáva, ale jej klamstvá naznačovali „vysokú“ inteligenciu elegantnej dámy vychovanej v chudobe rozumu, v povrchnosti, v klamstve a v podvodoch. Bol to typický výplod porevolučného školského systému u nás, kedy výchova v školstve a rodine i inteligencia padli na Slovensku na dno podľa vzoru nami stále glorifikovaných Spojených štátov Amerických. Jednoducho povedané stretol som pekný „americký“ obal, čo je dnes „dôležité!“, s dnes už zanedbateľnou zhnitou podstatou. Škoda, že si táto dáma neprečíta tento odsek, lebo facebook s narcizmom zúčastnených je pre ňu dôležitejší pri ďalších debatách v kaviarňach Auparku a Poluse.

To, čo sa dnes odohráva u nás v súvislosti s klamstvom, nemá obdoby. Za socializmu sme klamali na schôdzach, klamali nás aj často v mediach, kde nám aj veľa tajili, klamali sme na verejnosti, ak sme mali viac ako dvoch troch neznámych poslucháčov, ale na ulici , doma, v krčme a aj medzi kamarátmi sme si hovorili pravdu i keď sme vedeli, že medzi nimi môžu byť aj konfidenti. Klamali sme aj učiteľom v škole, aby sme sa lepšie vyhovorili. Ale zväčša sme dostali po nose. Pravda sa totiž ctila, aj kritická, pokiaľ sa to nedotýkalo základov komunistickej idey a samotných komunistických papalášov..

Dnes je to vďaka momentálne slovenskej pseudodemokracii celkom zvrátené. Pravda sa nenosí, je to neslušné, ale klamať je slušnosť – doslova cnosť. Dennodenne sa stretávame s klamstvom. Klamú nám politici aj tí najvyšší európski ( ožratosť je vraj seknutie v krížoch), klamú nám firmy (ako sa starajú o zákazníka, ale vieme, že je to iba dovtedy, pokým neurobia len pre nich výhodný obchod), klamú nám nadriadení ( v stratégii i vo zvyšovaní platu), klamú nás v obchodoch (so zľavami v cenách, ktoré počas zliav adekvátne zdvihnú), klamú nás reklamy (ponúkané výrobky sú najlepšie a až po použití zistíme, aká je pravda) klamú nás mainstreamové i niektoré internetové médiá, klamú nás ľudia na ulici, známi, kamaráti a dokonca i priatelia. Klamú nás zveličovaním aj údajní „svedkovia“ v televízii a zároveň alibizmom:“počula som, že….“.

Presne o našom živote plnom klamstva hovorí aj reklama VÚB so spevákom, ktorý sám seba klame, aby sa stal slávnym a neuveriteľne falošne zaťahuje. A tak sa mu počúvajúci – kyslo sa tváriaci „priatelia“, zložia na kurz spevu, z čoho bol milo prekvapený. No a tak mu Polnišová zaklame: „Taký talent predsa treba podporiť“! Je v tom síce vtip, ale podstata klamstva je evidentná! Takto nás „s úsmevom na perách“ klame celý súčasný vraj kapitalisticko sociálny systém.

Prečo toto všetko? Klamstvo je v tomto systéme totiž základom úspechu, nielen v spoločnosti, ale aj v podnikaní. Na to si systém „úspechu“ zakladá! A tak už od malička sú deťom „vštepované“ ideály klamania, kradnutia, podvodov a špekulácií. Potom prídu na konkurzy a firmy vyžadujú motivačné listy. A v nich sa každý aj ten najväčší „lempl“ klamstvom vychváli do nebies, len aby ho zamestnali. To, že ho po čase zamestnávateľ pre neschopnosť a zlodejinu vyhodí, už nikoho nezaujíma. Veď dostane podporu a ide skúšať šťastie do ďalších firiem s rovnako vyklamaným motivačným listom. Veď, kto by o sebe napísal, že nebude mať najväčšiu lojalitu s firmou , že bude volať súkromne zo služobného telefónu aj do zahraničia, že bude so služobným autom jazdiť ako taxikár Uberu, ako som neraz videl blúdiacich taxikárov s firemne oreklamovaným autom, že bude kradnúť všetko z firmy, čo nie je priviazané, ale práve naopak, že všetko vloží do úspechu firmy a že je ten najpoctivejší z najpoctivejších a vždy sa podriadi príkazom šéfom? Veď by ho nepozvali ani na rozhovor!

Myslím si, že o politikoch a ich hovorcoch netreba veľa písať. Klamú jeden cez druhého, ak ide o nejaký problém a diplomaticky po „kukanovsky“ odpoveďami zavádzajú. Málokto sa dokáže postaviť čelom k problému a priznať si chybu.. I napriek tomu, že som dostal v 91 roku ponuku na hovorcu do Slovnaftu, tak sme sa nedohodli. Povedal som, že nie som zvyknutý klamať a tak sme sa z mojej strany zámerne finančne nedohodli. Za klamstvá som si, ako som sa neskôr dozvedel vypýtal viac, ako mal vtedy generálny riaditeľ, čo bolo nereálne. Dnes som rád, že som nebol hovorcom .

Ak dnes niekomu poviete, alebo napíšete pravdu, okamžite sa urazí a začne vás ignorovať, prípadne vás zablokuje. Stretol som sa s touto reakciou niekoľko krát. Dokonca to vytvorilo na istý čas medzi nami aj nepriateľstvo zo strany dotknutého. Niektorí a najmä inteligentní, si to po čase uvedomia a keď dostanú po nose, sami za mnou prídu, ospravedlnia sa a povedia mi, že som mal pravdu so slovami: „Prečo ma len neposlúchli“! Dnes si totiž každý myslí, že ak sa predstaví v tom najlepšom svetle, čo je samozrejme klamstvo, bude úspešný, no ešteže nie natrvalo.

Zákony prejavu sú totiž jednoznačné.

1. Pravdivé slovo nikdy nie je príjemné.

2. Príjemné slovo nikdy nie je pravdivé.

Na základe tohto fungujú mnohé obchodné, spoločenské, medziľudské i politické vzťahy. Jeden druhému si vlezú medzi zadnice, nedajbože by nejakou pravdou vyostrili vzájomný vzťah. Ale okamžite po rozchode si obaja na toho druhého zanadávajú a špekulujú, akou taktikou ho prekabátiť, aby bolo po vašom- teda po „rozumnom“. Ale ak je niekto otvorený a povie verejne pravdu, dostane po nose. Myslím si, že príklady z politiky nemusím uvádzať. Rozumní o tom vedia a tá zaslepení s obrovskou dávkou vnútornej nenávisti a zloby, si to nepriznajú.

Jedna relácia v televízii je majstrom v klamaní. Každý „prúserár“,(po slovensky nezvyklo prieserár) úplatkár, odsúdený, mafián či vagabund je najlepší, najfantastickejší, najohromujúcejší, najšikovnejší, a najsympatickejší. A všetky dámy sú len dobré krásne a sympatické a to aj tie, ktorých tvár by dobre predávala bravčové konzervy! Preto reklamu ich ako človeka si priam pýtajú a predvádzajú sa pred kamerou. Lebo každotýždňovým záverečným sloganom moderátorky Judínyovej: „Ten kto nie je v Smotánke, ani v show biznise, ako keby nebol! sa opakované klamstvo stáva pravdou. Tá “americká“ relácia – stálica je síce plná príjemného klamstva, ale vďaka večierkom i oslavám, senzáciam, závisti v bohatstve, predvádzaním sa značkovým oblečením, sa stále drží na vysokej úrovni sledovanosti. To klasické: „O mŕtvych len dobre“, sa prevtelilo do života slovami „O všetkých len dobre“, ale iba vo falošnej Smotánke.. A Slováci asi klamstvo milujú.

Napr. neoverená pravda – mnohokrát klamstvo, teda JPP – jedna pani povedala, sa stáva umelou“pravdou“. To, že je to klamstvo, ktoré nikdy nikto nedokázal a ani mnohokrát ani nedokáže, už nikoho nezaujíma. Viac pravdy sa dozvieme od diskutujúcich aj v blogoch. Ale od niektorých si prečítať pravdu v tom primitivizme je naozaj umenie. Už aj to je klamstvo publikovať pod všelijakými pseudonymami. Niekedy mi to pripadá tak, že pravda naozaj veľmi bolí . Ak by niektorí dotyční svoje somarinky z hľadiska primitivizmu publikovali pod menom, tak by si z nich robili ľudia posmech, ale samozrejme vďaka klamstvu, nie v ich prítomnosti., kedy im povedia, že to bolo výborné, ako reagoval. Prečo? Lebo klamstvo!

Ešte jedna citácia z 25. augusta blogera z Pravdy – Cudzinca (tiež pseudonymum, ktoré vysvetlil, myslel som si, že sa mi aspoň súkromne predstavu) :
„Prestaňme sa konečne pretvarovať. A priznajme, že dnešné slovenské politické špičky nemajú rovnako kožu na ksichte, ako ju nemali tí, čo obhajovali okupáciu v auguste 1968. Prestaňme sa pretvarovať, že cudzia čižma na Slovensku je v poriadku, ak nie je sovietska alebo ruská. Prestaňme sa klamať“.

Stále rozmýšľam na pravdivosťou výroku: “Lož má krátke nohy“. Občas sa objaví nejaký škandál z klamstva, ten odznie po troch dňoch a máme ďalšie klamstvo na pretrase. A tak to ide a ide a život ide v normálnych koľajach ďalej. Klame sa aj na súdoch. Protistrany rozprávajú každý opačný príbeh a „chudáci“ sudcovia z toho musia nejako podľa finančných sympatií vykorčuľovať. Každý síce musí hovoriť iba pravdu, ale v princípe nemusí, nemusí a nemusí a aj zákon mu schvaľuje klamstvo!!! Obžalovaný nemusí prisahať, aby hovoril pravdu . Veď, nikto si neprizná prešľap, alebo presnejšie iba málo kto. „Ale naši politici vymysleli zákon, na to, aby sa dopátrali orgány činné v trestnom konaní pravdy“. Je to super obchod. Povieš pravdu, znížime ti trest a možno dostaneš aj podmienku. V prípadoch úplatkárstva je to evidentné. A zákon spochybňuje videá, ktoré svoju výpoveď nemenia!

Žiaľ, klameme sa aj v tom, že odsudzujeme za smiešne úplatky – kačice, fľašky ako vďaku, 100.-500 Euro, pričom tie státisícové i miliónové úplatky sú stále v permanencii. Nikto neskúma, odkiaľ majú vyvolení obrovské majetky, ( spomeniem napríklad orgánmi činných v trestnom konaní doteraz nevšimnutý prípad za sprivatizovanie zlatej sliepky zdravotníctva Medirex) letné sídla v zahraničí aj za mlákou. Spomínam si, že reakcia na kradnutie politikov bola argumentácia, že do politiky musia ísť ľudia, ktorí majú peniaze, aby neboli nútení kradnúť. Aké to klamstvo? Tí kradli sofistikovanejšie a to ešte viac a viac. To je folklór vo veľkej časti sveta. Podporuje ho u nás aj dobre sofistikovaný zákonný systém premlčania. A tak rozkrádačky po revolúcii, ktoré mnohým dnešným superpodnikateľom priniesli majetky pre niekoľko generácií dopredu, sú dnes úctyhodnou a normálnou vecou . Teda legalizovaným zlodejstvom a klamstvom.

A to je medzi mnohými zakorenené formálnou a bezobsažnou etikou, ktorá je dnes zaužívaná pri odzdravení. Na dovidenia sme už zabudli a radšej používame tie americké formálne etické klamstvá, ale „Have a nice Day. Teda pekný deň. Mnohokrát je to synonymum spojení, daj mi pokoj, choď do kelu, do ri…. , si otravný, vypadni z môjho života a pod. Alebo aj slovo priateľ, priatelia. Všetci sú naozaj priatelia? Pri politikoch nepočujem, že to bolo svinstvo a zákernosť, ale to trápne klišé:“ Bol to nešťastný výrok!“

A tak môžem na záver konštatovať, že i napriek krátkym nohám klamstva, je terajší „demokratický“ život samé klamstvo, ktorého sme súčasťou skoro všetci a skoro všetci ho podporujeme, aby sme uspeli! Hor sa teda do klamstva, budete na výslní! Veď skutočná pravda nestojí ani za reč! A to nás predsa uspokojí!

Pavel Jacz