Moje pohľady

My starší vieme, ako sa znížili vedomosti nášho mladšieho obyvateľstva, ktorí už nezažili školstvo, ktoré patrilo počas socializmu medzi najlepšie na svete. Zažili však novodobo moderné školstvo plné demokracie, vzdoru, ponižovania kvalitných učiteľov nielen nízkymi platmi a logicky ich veľkou fluktuáciou do iných lepšie platených zamestnaní. Riaditelia škôl lepili stavy učiteľov hocikým. Mnohí kvalitní učitelia totižto odišli. A toto sa podpísalo na prudkej zhoršenej kvality nášho školstva. Aj preto dnešní štyridsiatnici  či päťdesiatnici v zodpovedných funkciách zväčša neovládajú základné znalosti, nielen praktického života, ale aj teórie, dejín, slušnosti, čestnosti, predvídavosti i logiky, ale aj základných atribútov života. Čo treba však z časti vyzdvihnúť, ovládajú anglický jazyk lepšie ako svoj rodný, ktorý anglickými univerzálnymi slovami, názvami a termínmi dehonestujú. Lenže ovládať angličtinu neznamená byť múdry a vzdelaný. Žiaľ, mnoho ľudí si to myslí! A nie sú im cudzie podvody, klamanie, zvrátenosti, úplatnosť, kriminalita, brutalita, narkománia a ďalšie neduhy.

Tak vyzerá aj náš celý dnešný demokratický život plný bezohľadnosti, egoizmu a hrabania peňazí. Pozriete sa na sociálne siete a úroveň chvastania sa, ponižovania, šikanovania, vyhrážania sa či „super inteligentných príspevkov“ v debatách je neúrekom, ako keby stále fungovala Aladinova obrovská nevyčerpateľná fľaša.

Spomínanými atribútmi sa prezentujú aj ľudia, ktorí obsadzujú väčšinu dôležitých funkcii v štátnej administratíve, nevynímajúc ani ústavné, štátne a vládne funkcie. To je volené zrkadlo spoločnosti.

Čerešničkou na torte neznalosti boli nedávne vyznamenania 8. mája troch odporcov komunistického režimu prezidentkou Čaputovou – Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára „za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj a tiež za rozvoj ľudských práv a slobôd“. Až historik musel s pravdou von. Všetkých troch dnes vyznamenaných odsúdili v roky 1951 československé súdy na trest smrti na základe rozhodnutia vedenia Komunistickej strany.

Ešte predtým však Púčik, Tunega a Tesár podporovali režim vojnového slovenského štátu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Trojica sa vzdelávala na Vyššej vodcovskej škole Hlinkovej mládeže. Púčik s Tunegom špicľovali počas SNP jej účastníkov a udávali ich nacistom a gestapu.

Nevzdelanosť prezidentky a jej ansámbla dokumentuje aj to, ako obhajovala vyznamenania trojice, ale o dva dni sa za udelenie Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam tejto trojici sprostredkovane ospravedlnila: „Stala sa chyba (alebo nevzdelanosť? pozn. autora) v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii,“ tlmočila kancelária prezidentky s tým, že prezidentka urobí všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali.

Ak človek urobí chybu, tak sa ju snaží opraviť, alebo zmizne do kanálových prepojení, aby nebol na očiach. Ani jedno ani druhé Čaputová neurobila. Vzala si príklad a nasledovala dnešnú vládnu koalíciu. Použila ospravedlnenie, rovnako ako napríklad Sulík v prípade trinástich raňajok s Kočnerom, kde debatovali aj o úplatkoch v prípade zvolenia generálneho prokurátora. Ale toto zostalo len pri vánku.

Ak má prezident právo rozhodovať a udeľovať najvyššie štátne vyznamenanie, tak ho môže aj odňať. A namiesto jeho odňatia aj s finančnou odmenou sa prezidentka len prepáčovala. Prečo tak prezidentka Čaputová pri tomto omyle neurobila? No lebo, ospravedlnenie je pre ňu najvyššia forma opravy!!! Aké plytké riešenie.

Tu treba pripomenúť, že trojicu navrhla Nadácia, ktorej predsedom je bývalý šéf KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ, ktorý sa preslávil s nie čistým lajstrom veriaceho ohľadom získania jeho bytu od bratislavskej samosprávy, ale aj ďalšími prešľapmi. Žiaľ, pre prezidentskú kanceláriu je však autoritou, pretože nevedomosť v tejto inštitúcii zvíťazila!!! A víťazí aj v iných sférach. Žiaľ.

Pavel Jacz

P.S. Aj tento druhý príspevok  bez posúdenia mám vďaka cenzúre  „supervzdelaného“ admina a aj vedenia na blog.pravda.sk  v prehľade  zablokovaný. Cenzúra je ústavne zakázaná. No dnes je pre mnohých Ústava SR len zdrapom toaletného papiera. Pravda sa však nedá umlčať.