Moje pohľady

K napísaniu tohto postrehu ma inšpirovalo vyjadrenie jedného policajta zverejnené na sociálnych sieťach, ktorý sa zaoberal nebezpečnými prišelcami, ale o tom až neskôr. Najskôr si pomenujme jednotlivé kategórie utečencov.

Počet prichádzajúcich utečencov z Ukrajiny slabne (celkovo je ich už vyše 4 milióny). Tí, čo chceli urgentne ujsť a do vojny mali problém sa dostať do EÚ, sú už za hranicami.  Nevynímajúc ani bojaschopných chlapov. Je verejným tajomstvom, že takýchto pustili pasové orgány Ukrajiny v prítomnosti šušťavých papierikov. Počul som sumy až do 5000 Euro. Nuž, aj takýto je jeden z mnohých spôsobov korupcie na Ukrajine. Po Bratislave sa premávajú celé rodiny v značkových odevoch na najdrahších SÚV-čkach a stačí sa prejsť po centre mesta a pozerať sa do najdrahších reštaurácií. Môžete sa ísť pozrieť na parkoviská apartmánových domov. Jeden je napríklad v budove bývalej gynekológii na Šulekovej ulici , či ortopédie na Hlbokej ulici (ktoré by sa nám hodili pri pandémi, ak by ju spolu s ďalšími nemocnicami nezlikvidoval a nepredal exminister Ruskovej strany ANO Zajac).  Toto je elita z Kyjeva a okolia, ktorí sa mali doma rozprávkovo. Myslíte si, že títo budú na Slovensku pracovať? Nuž, majú tu dovolenku aj za naše peniaze.

Prelaďme teraz na tých, ktorí mali naozaj maximálny dôvod na útek a to sú matky s deťmi a ženy. Starých obyvateľov nad šesťdesiat rokov sem prichádza veľmi málo. Toto je časť Ukrajincov, ktorí si našu pozornosť a pohostinnosť naozaj zaslúžia. Tých ubytovávame, kde sa len dá. Určite nie v drahých apartmánových hoteloch. Avšak matky s malými deťmi môžu pracovať iba na špeciálnych pozíciach, kde môžu mať pri sebe aj deti. A takých je veľmi málo. Ostatné ženy s dorastajúcimi deťmi môžu vypomôcť tam, kde máme nedostatok ľudí. Teda na menej kvalifikovaných prácach.

Popri Ukrajincoch k nám púšťame aj utečencov z tretích krajín, ktorí sa rovnako ako mnohí Ukrajinci, ktorí to teraz húfne využívajú nemohli do EÚ dostať. Tí zväčša cez nás len prechádzajú do západnej Európy.

No a štvrtou kategóriou a najnebezpečnejšou sú mafiáni, vrahovia, nacisti i členovia práporov Azov, ktorí stihli už utiecť pred ruskou armádou. Mnohí určite na internete videli nacistickým symbolmi potetovaného Azovčana ovešaného samopalmi a v rukách pištole, ako sa chvastal, že je už v Poľsku a Rusi si môžu fúkať. A takých videí na sociálnych sieťach bolo viac. Aj jeden mafián sa vyhrážal Slovákom v Bratislave, Čechom v Prahe a v Brne, že ak nebudú pohostinní, tak nám doláme ruky i nohy. Nám netreba také vyhrážanie. Česi i Slováci veľmi radi pomôžu, ale iba do istej miery.

Bývalý policajt JUDr. Milan Ján Šidlo, napísal: „Pamätáte si ešte 90-te roky? Úradovala tu mafia, horeli autá, obchody, strieľalo sa aj za bieleho dňa, platilo sa výpalné. Nechcem byť zlým prorokom, ale bohužiaľ toto nám znova hrozí.“

V tejto súvislosti si spomínam, ako som bol asi v 94 roku na prechádzke so psom a stretol som syna mojej známej bývajúcej vo vedľajšej ulici. Mareka som poznal od mala a pustili sme sa do debaty. Dával som mu aj „kapky“, pretože si za koľkovú aféru po zmene meny u nás odsedel vo väzbe niekoľko mesiacov. Žiaľ, tento prípad sa nedovyšetroval. Mimochodom ho pred pár rokmi doviezli zo zahraničia pre závažnú trestnú činnosť, ale aj z tejto veci akosi vykľučkoval. Ako sme sa vtedy rozprávali, zrazu sa k nám blížilo vozidlo s ukrajinskou značkou. Marko odo mňa odšprintoval a skryl sa za múrik. Keď auto prešlo, tak sa objavil. Opýtal som sa ho: Čo to malo znamenať? Jeho odpoveď: „Ty nepoznáš ukrajinskú mafiu? Ja sa nechcem nechať zmrzačiť, či zastreliť!“ Úsudok si urobte sami.

Expolicajt Šidlo poukazuje na to, že naši colníci a policajti vôbec neprehliadajú batožiny utrápeným matkám s deťmi. Dokonca im tie batožiny ochotne aj prenesú cez hranice. Píše ďalej, že: „… takto môžu kriminálne skupiny k nám prepašovať zlato, peniaze, šperky, drogy a všeličo iné.“

Maďarskí colníci kontrolujú pri vstupe skoro všetky batožiny a pristihli manželku oligarchu – exposlanca Najvyššej rady Ukrajiny Kotvického, ktorá v kufroch pašovala 28 miliónov dolárov!!! Prečo si to nevšimli ukrajinskí colníci? Lebo – preto, alebo lebo – Euro! Pričom maximálna povolená sadzba je 10 000 Euro. Zároveň si robia podrobnú evidenciu, kto k nim príde a kto potrebuje pomoc úradov. A nevpustia každého!

Na takéto niečo by naši ministri vnútra a obrany a ich novické podriadené zložky neprišli, ani keby ich sto krát osvietilo. Jednoducho ich kapacitné zmýšľanie je zaklapkované jedným chudobno-myšlienkovým amerikánskym smerom. A tak v rámci humanitárnej pomoci k nám príde hocikto!!! Teda ten, kto zašuští peniažkami u ukrajinských pasovákov.

Pán Šidlo ďalej píše: „Vôbec nezisťujeme, akí ľudia k nám utekajú. Áno, v prvom rade sem utekajú chudáci. Ale medzi bežných ľudí sa pekne votrú aj doslova vagabundi najhrubšieho zrna. Môžu to byť členovia zločineckých skupín, ale aj vrahovia, ktorí sa vyhýbajú polícii a súdom. Ináč títo vždy utekajú ako prví. Nebudú predsa umierať pre niečo, čo nie je ich záležitosť. Biznis musí šliapať, aj keby vojna bola.“

Šidlo ďalej píše: „Čiže títo sem najprv donesú peniaze. Začnú skupovať nehnuteľnosti, samozrejme ich cena bude znova rásť. Avšak budú potrebovať ďalšie peniaze, lebo tie nie sú nekonečné. Ak teda podnikali v určitom remesle, určite z nich nebudú rezbári, murári, pekári a tak podobne. Zbraní budú mať toľko, koľko len budú chcieť. V 90-tych rokoch sa zbrane vozili z bývalej Juhoslávie. Teraz ich budeme mať toď len za humnom. Budete chcieť kalašnikov? Nie je problém ten bude za 200 €. Ale, ak dáte 300 €, tak v akcii dostanete rovno dva spolu s vedrom nábojov. Budete chcieť raketu? Nie je problém. Tiež Vám dajú akciu. Typické pre nich je najmä vydieranie a únosy, pričom nemajú žiadne zábrany. Doslova sú to hrdlorezi. Sú lepšie vycvičení, ako naši policajti. O našich vojakoch ani nehovorím, lebo tí by nedobili lepšie opevnenú dedinu.“ A v tomto sa s pánom Šidlom plne stotožňujem.

Pozrime sa aj na postavenie utečencov k našej najchudobnejšej vrstve. Utečenci dostanú mesačné vreckové do 500 Euro. Je to viac, ako majú naši živoriaci dôchodcovia. Utečenci majú ubytovanie, zdravotné poistenie a stravu zadarmo, predplatenú sim kartu na telefonovanie, ponuky na prácu, zadarmo cestovanie a ešte aj už spomenuté štedré vreckové ! Kam sa hrabú naši dôchodcovia s dôchodkami do 400 Euro i ženy samoživiteľky, ktorí si musia všetko platiť zo svojho. Jednoducho pre našu vládu je utečenec (skôr by som ho nazval už u nás podobne utešovanec) z Ukrajiny viac ako naši chudobní, ktorí tu pracujú a pracovali celý život a platia i platili dane. Dôchodcom nechce vláda skôr ani valorizovať dôchodky!!! Ako keby som obrazne povedané počul ministra financií Matoviča – „Či pokapú a zamrznú, alebo nie, mne je to jedno!“

A stotožňujem sa s názorom doktora Šidla o mafii: „Chápete, o čom tu píšem? Nebude to o týždeň ani o mesiac. Ale o polroka, o rok, keď už bude dávno po vojne. Všetko potrebuje svoj čas. Sledujem to s hrôzou, lebo našu vládu nič podobné nezaujíma!“

Preto aj touto cestou vyzývam vládu Slovenskej republiky vedenú premiérom Hegerom a ministrom Matovičom. Zobuďte sa zo svojho vysnívaného amerického systému – Celkom sa staraj o seba sám! – a vráťte sa do slovenskej reality bežného života! Postarajte sa najmä o vlastných ľudí, aby nepomrzli a nepomreli od hladu. Keď máte na utečeneckú krízu, určite nájdete peniaze aj pre najchudobnejšie vrstvy tohto štátu, aby súčasnú cenovú superkrízu, ktorú nemáte záujem krotiť dotáciami a nižšími spotrebnými  daňami a DPH-čkami, prežili ako normálni občania štátu, ktorý vediete. Nedať dôchodcom navyše, ale iba to, čo im patrí, iba o 7 mesiacov skôr je pri dnešnej hyper inflácii totálna arogantnosť, drzosť a prvotriedne ignorantstvo!!! Ľudia Vám dali dôveru a tak len netrepte svoje abstraktnosti a na nich neexkrementujte z vysoka!!!

Pavel Jacz