Moje pohľady

Prevažne súkromné televízie sa zameriavajú najmä na „obálku“ moderátoriek vo svojich reláciách. Čím krajšia i fotogenická tvárička a čím krajšia postava sú základom pre výber okrem milionárov, ale aj súkromných televízií na funkciu moderátoriek. Potom prichádza na rad hlas, výslovnosť a pohotovosť a až potom nasleduje vzdelanie a informovanosť – teda vedomosti. Lenže dobrý moderátor musí mať všetkých „päť Pé“! To znamená, že musí byť vzdelaný, musí dokonalo ovládať slovenský jazyk a samozrejme dnes už ovládať aj angličtinu, byť stále v dianí – to znamená, že musí dennodenne aj na dovolenke nasávať informácie, aby mu nič neušlo a nestrapnil sa hneď po dovolenke v štúdiu ako sa to podarilo Krescanko – Dibákovej, ktorá nevedela reagovať na dvojdňovú informáciu. Písal som o tom vo svojom článku v blogoch (https://blog.hlavnespravy.sk/28108/obrovska-trapnost-moderatorky-dibakovej-v-diskusnej-relacii-tv-joj-na-hrane/), ktorý si prečítalo vyše 14 tisíc ľudí.

Rovnako sa strápňujú aj ostro sledovaní naši najvyšší ústavní činitelia – prezidenti i politici a papolitici, ktorých slovné prešľapy nezmiznú v internetovom éteri ani po rokoch. Viem, že nikto nie je bez chyby, ale čím menej a menších chýb, tým lepšie. Faux pas zažije skoro každý. Azda jediná, ktorá sa nikdy v štúdiu nepomýlila bola dlhoročná spravodajská Pani hlásateľka Nora Selecká. Čím skôr v spomínaných pozíciach zažije trápnosť, tým lepšie pre samotného aktéra. No, ak začne okamžite pracovať v najsledovanejšej relácii v televízii, tak sa strápňuje pred masou ľudí a neznalosť aj super krásnej a prijemne fotogenickej tvári nikto neodpustí, pretože čaká v hlavnej spravodajskej relácii – teda výkladnej skrine televízie absolútnu presnosť a profesionalitu!

Keď som začínal v televíznom spravodajstve, tak som musel prejsť určitým postupom. 5 rokov ako každý v televízii, som bol iba elév. Priamo v boji na pľaci som sa učil všetky zákernosti obrazovo slovnej správy. Vedomosti z vysokej školy boli oproti samotnej praxi iba akým takým návodom a základom, z ktorých som vychádzal. Prax bola oveľa bohatšia a komplikovanejšia. Špecifiká svojich chýb a chybičiek som sa učil za pochodu. Našťastie vždy moju prácu, či už v praxi v tlačovinách a potom aj v športovej a následne spravodajskej redakcii ČST odborne kontroloval niekto skúsený, ktorý poukázal na moje chyby a musel som prerábať. A po odborných opravách to išlo potom na politickú kontrolu. Taký bol socializmus. Mne však dali veľmi mnoho starší kolegovia od moderátorov, redaktorov a režisérov, ktorí ma na chodbách pucovali ako malého chlapca, keď aj napriek predchádzajúcej kontrole mi niečo ušlo. A postupne som sa stal aj moderátor, ale to trvalo. Musel som dokazovať, že na to mám. Nie tak, ako je to to dnes, keď na ulici oslovia krásavicu a hop s ňou po najnevyhutnejšom školení rovno do štúdia. A je jedno, či niečo vie, alebo nie!!! Stačí, že má dobrú výslovnosť, v niektorých televíziách ani to nie. (Ešte donedávna v TA3 nebolo redaktora s rečovou chybou. Dnes to už neplatí, keď zahraničnopolitický redaktor račľuje! A nikomu to vo vedení televízie neprekáža!!! Dostáva sa tak na úroveň v tejto veci k TV JOJ, kde aj pomaly vrátnik môže byť redaktor spravodajstva.) Ale to sa po čase vždy vypomstí!

Usmerňovali ma v dikcii, výslovnosti, vo faktoch, ak náhodou mi nejaký ušiel, ale aj v správaní sa pred kamerou. Výdatne nám k tomu pomáhalo školenie pani Macháčovej z VŠMU, ktorá nakoniec vychovávala redaktorov v Markíze, čo sa odrazilo aj na ich pôsobení na obrazovke a v tejto časti je najvyššie medzi televíziami. A to ešte za riaditeľa Ruska, bez ktorej súhlasu ani samotný Rusko nedokázal niekoho pretlačiť na obrazovku. A viem, že sa aj snažil v prípade dvojičiek z chudobnej rodiny, ktorej chcel pomôcť a ktoré sme ich mohli zhliadnuť akurát ako štafáž pri žrebovaniach, no u pani Macháčovej nepochodil.

Spomeniem aj predtým Superstarového zákulisného moderátora teraz moderátora ranných novín JOJ-ky Bruna Cibereja. Po vyštudovaní Ekonomickej fakulty začínal vo Fun Rádiu, kde je každá neoverená somarina a vtip doslova hrdinským činom. Potom sa dostal do show relácií, kde je pohotovosť a vtip základom. Superstar a Let’s dance – teda po slovensky Zatancujme si, alebo Tancujme. Ako predchádzajúci tlmočník z angličtiny v kombinácii so svojím pôsobením estrádnych reláciach začal v spomínanej JOJ-ke ako spravodajský moderátor. Nesledujem každý deň rannú show spravodajčinu , ale utkvelo mi jeho dvojnásobné tvrdenie, teda to nebol ani preklep, ani brbt, ale hrubá neznalosť dejín. Ak si dobre pamätám, tak to bolo v septembri, keď Ciberej dva krát zahlásil, že Mikuláš bol Ruský cisár!!! Ak by mal dostatočne znalosti a dejiny v malíčku, tak si nikdy nepopletie cára s cisárom!!! To je ako keby ste povedali, že jeho rodný Trebišov leží iba 30 km od Lass Vegas, takže pôjdeme na večeru do tohto veľkomesta a potom si pôjdeme zariskovať. Čakal som, že sa Ciberej ospravedlní v nasledujúcich vstupoch, ale evidentne to neprišlo čudné ani celej moderátorskej a ani technickej posádke vysielajúcej raňajšej relácie.

Rovnako aj v septembri som zaregistroval jednu hrubú slovenčinovú chybu markízackej moderátorky spravodajstva Zuzany Čimovej hodnú Zlatej maliny. A to špeciálnu radovo-základnú číslovku. Evidentne mala na čítačke napísanú  radovú  číslovku v číselnej podobe 21, pretože z jej úst vykĺzlo :“ Dvadsiateho jedného!!!“ A možno má už pripravený teplý flek v jazykovednom ústave ako objaviteľka novej gramatickej línie. Takže zabudnite na radovú číslovku dvadsiateho prvého, je tu Čimovej dvadsiateho jedného!

No, ale dorazila ma v nedeľu v 15 minúte TN, keď nám s absolútnou gráciou oznámila pri prieskume preferencii túto informáciu: „Do parlamentu by sa dostali opäť aj Hnutie Slovensko, KDH, SNS a SaS“!!! A tu iba pekná dikcia a tvárička nestačí, ale hlavne znalosti z predpisov, zákonov i témy, o ktorej hovoríme. Ak by ich mala, tak by takéto niečo pri 6,5 percentách priazne Olajnovej koalícii nikdy nemohla povedať. Preto mám dôvod si myslieť, že Zuzanka naozaj neovláda to, čo nám prečíta z čítačky, ktorú jej napíše niekto iný a ona je tam iba ako obal kvôli hlasu a vizáži!!! A možno sa raz dožijeme, že nám z neznalosti oznámi aj svoj rozsudok smrti, ak ten kto jej píše texty, si zmyslí, že ju na obrazovke pochová. A v tomto prípade si ju určite otestoval so slovami: „Teraz viem, že nevie a vôbec netuší“.

Na záver sa ešte zastavím pri poslankyni PS Stohlovej, ktorá sa po totálnych nevedomostiach strápnila pred študentami, keď nevedela, kedy vznikla ČSR a kto bol jej prvý prezident. Jej argument, že nie je priaznivec memorovania (po slovensky bifľovania) popiera každým jedným vystúpením v médiách. Keď som chodil do školy, vo všetkých triedach existovali bifľoši a bifľošky. A ich dikcia a tempo hovorenia nám to jasne dokumentovalo. Bez toho, aby im pracoval mozog mleli naspamäť naučené témy. Ak ich náhodou učiteľ prerušil, tak boli vedľa a už sa nevedeli vrátiť do témy a skončili!! A keď počúvam koncovú spievajúcu dikciu bez bodiek s rýchlymi hlasnými nádychmi, aby nestratila niť a samozrejme naspamäť naučený protikoaličný text po niekoľký krát od poslankyni Stohlovej, tak som v spomienkach v základnej škole a na gymnáziu pri spolužiačkach bifľoškách. Pani verklíková poslankyňa, naozaj nie ste priaznivec bifľovania (po vašom memorovania) ? Nuž, nemyslím si to!!! Ale viem, že máte veľké medzery vo vzdelaní a nezachránite to ani bifľovaním ani progresívnou vizážou s tmavými rozpustenými vlasmi po plecia, okuliarmi so silnejším čiernym rámom a nie narúžovanými, ale výrazne načerveňovanými perami. Nuž, móda je dnes trend, ale iba v tomto ste po vašom veľmi innnn a viac ako veľmi cooool. Vo vedomostiach je to viac ako otázne!

Pavel Jacz