Priamy prenos z takého podujatia ako bolo oceňovanie filmových a televíznych pracovníkov vždy zaujme. Všetci chcú vedieť, kto patrí medzi najlepších. Počas priamych prenosov sa vždy niečo nemilé prihodí, tak ako napríklad ocenený kameraman pri vystupovaní na pódium jemne zakopol. Ako priznal, pred objektívom ešte nestál, vždy iba na opačnej strane a tak je z toho nervózny. Ale aj tak mu blahoželáme k zisku ceny.
Dve speváčky mali problémy so slúchadlami. Jednej asi odposluch nefungoval a druhej jednoducho vypadlo slúchadlo z ucha práve vo chvíli, keď ju strihač strihol do detailu. „Pekná“ náhoda. O ďalších drobnostiach sa nebudem zmieňovať. To je totiž čaro priameho prenosu. A mnoho drobností sa udeje mimo záberov kamier.
No sú isté postupy v niektorých pasážach, kde sa presne odskúša a plánuje. A tak by to malo byť aj pri spomienkach na zosnulých. Opakovala sa presne situácia spred roka. Moderátor tentoraz Ciberej vyzval všetkých – teda aj televíznych divákov, pre ktorých vysielala Slovenská televízia priamy prenos, aby si zaspomínali na tých, ktorí nás počas roka navždy opustili. Ale diváci pri obrazovkách boli pár krát v ofsajde. Režisér prenosu Raiman totiž pri peknej spomienkovej pesničke musel ukázať, že má iné – kreatívnejšie ako vážne ponímanie tejto situácie a že sú mu televízni diváci ľahostajní.
Rozpohyboval všetky kamery v koncertnej sále Slovenského rozhlasu a teda aj zábery, pričom fotografie zosnulých sa stali niekoľko krát iba nejasnými kulisami v pozadí. Ak máme spomínať, tak by nás divákov nemalo v spomienkach na filmových a televíznych majstrov nič vyrušovať. No viac sme v niektorých prípadoch videli sálu, orchester a celok pódia. Minimálne v troch prípadoch bola obrazovka na pozadí pódia prekrytá a v ďalších z veľmi vzdialeného záberu boli mená zosnulých pri fotografiách také malé, že sa nedali prečítať ani na veľkej obrazovke domáceho televízora. Zopakovala sa situácia presne ako pred rokom na odovzdávaní cien Slnko v sieti. A ak si dobre pamätám aj vlaňajšiemu prenosu velil režisér Raiman. Myslel som si, že mu to niekto vytkol, ale asi sa tak nestalo.
Žiaľ, často sa stáva, že režiséri sa predvádzajú v netradičných záberoch a divák ich vôbec nezaujíma. Kreativita nad funkčnosťou prevláda. Myslia si, že ich prenosy sledujú len ľudia s maximálnym vnímacím reflexom a s orlími očami. No tých je dosť málo. Ostatní diváci teda veľká väčšina sú pre nich nula. A pritom verejnoprávnu televíziu sledujú najmä starší ľudia. Chýbali aj predstavovacie titulky tých, čo sa prišli na pódiu pre preberaní ceny poďakovať a to i napriek úvodnému predstavovaniu. Stačí, ak niekto v domácnosti čosi komentuje a divákovi ujde meno a ak ho nepozná, tak nevie, kto prišiel uviesť a kto z dvoch troch ocenených je ten prvý, alebo druhý menovaný. Toto je úloha predprípravy priameho prenosu a pohotovosti moderátora!!! Dobrý režisér je ten, ktorý zorganizuje svojich podriadených tak, že nepovyšuje kreativitu nad záujmy divákov a ktorý odovzdá divákom presnú, nerušenú a jasnú obrazovú, hudobnú, ruchovú a textovú informáciu počas celého prenosu. A to všetko v jednom súzvuku. No a toto sa v posledných dvoch ročníkoch odovzdávania cien Filmovej akadémie vysielanej Slovenskou televíziou Slnka v sieti nestalo.
Pavel Jacz
Celá debata | RSS tejto debaty