Moje pohľady

Pre každý režim je príznačné, že veľká časť mainstreamu vďaka „demokratickému“ vedeniu krajiny zamlčuje nepríjemnú pravdu, zavádza v informáciách, alebo kriví fakty. Zväčša ide novinárska etika a nezávislosť pravidelne do ofsajdu, len aby novinára „demokratickí“ šéfovia pochválili a finančne ocenili. Samozrejme sú aj takí presvedčenci, ktorí sú angažovaní, premotivovaní, nenávistní, zveličujúci a očnoklapkovci, ktorí nechcú vidieť realitu, klamú a sú vyslovene útoční.

Dnes v slovenskom mainstreame pozorujem dve hlavné fóbie a to protiruskú a proti smerácku. To sú dnes hlavné ideologické línie, ktorými sa riadia naše média, ktoré sú práve rovnako v nenávistných rukách .

Tomuto zodpovedá aj TA3, ktorú vlastní Čech a vieme, aké nálady sú u našich západných susedov, ktorí sa davovo prihlasujú ku akejkoľvek novej ideológii. V roku 1948 zvíťazila v Československu vo voľbách komunistická strana len vďaka výraznému víťazstvu v Česku. Vyše 40 rokov sa tu najmä kvôli prevahe komunistov v Česku tvrdila línia socializmu aj na Slovensku. Práve v pražských centrálach sa stvorili surové politické monster procesy v päťdesiatich rokoch. Naši, dnes už susedia oduševnene vyznávali lásku k Sovietskemu zväzu aj po normalizácii. A po Nežnej revolúcii zrazu všetci zapli opačný pohon a dodnes sa vyrovnávajú s touto traumou – nenávisťou k Rusku, ktorá sa vystupňovala po začiatku vojny na Ukrajine. Aj tu platí porekadlo: “Poturčenec horší od Turka!“ Dnes odstraňujú sochy osloboditeľov, minister vnútra Rakúšan si dovolí na ministerskej budove vyvesiť medzi českú a ukrajinskú zástavu vlajku s podobizňou Putina vo vreci pre mŕtvych. Žiaľ, najmä Česi pozabúdali na tragédie a kto im ich spôsobil počas druhej svetovej vojny. Vtedy ich Nemci nedokázali zlomiť, ale po 89-tom im dobrovoľne aj bez okupácie odovzdali skoro celý priemysel. Som zvedavý, ak sa toho dožijem a náhodou sa zmení režim opäť na opačnú stranu, aký to bude zase premotivovaný národ.

Na Slovensku takú očividnú nenávisť voči Rusku nepestujeme. Tá srší iba zo súčasnej vlády a len malej časti aktivistov. No a samozrejme z mainstreamu. Typickou a najútočnejšou je zahranično-politická úderka z TA3 v zložení redaktorov Verniček, Kunsch, a trojica nevycválaných redaktorov a ešte televíznych elévov Zoľák, Simančíková a Trpíšková. Táto pätica denno denne chŕli nenávistné správy voči Putinovi a Rusku. Skoro v každej použijú navyše nejaké útočné, zveličujúce, podceňujúce či haniace slová smerom na Rusko. Ich spravodajstvo z vojnového konfliktu sa rovná pravým ukrajinským vojenským informáciám riadených z Kyjeva. Týmto redaktorom ako aj EÚ vôbec neprekáža ukrajinský nacizmus (o ktorom je množstvo dôkazov vo video a foto dokumentoch) a tvrdia pod taktovkou Zelenského vojenskú propagandu, kde sa nepripúšťajú úspechy druhej strany a rovnako ani neúspechy vlastnej armády a kde nepočuť o surovostiach vlastných, ale iba nepriateľov. Často mám pocit, že sa pozerám na preložené ukrajinské správy. Dokonca som znova počul najnevýraznejšiu a asi aj najmladšiu členku z uvedených spomínať obec Buču ako masaker Rusov (o ktorom už Európa radšej mlčí) i napriek tomu, že videá nakrútené 1. marca samotnými ukrajinskými vojakmi pri vkročení do Buče ukázali čosi iné. Žiaľ, chýba mi u týchto našich najväčších mediálnych vojnoštváčov apelovanie na mierové riešenie konfliktu. Ich modlou je len a len prikladať raketovo-bombové polená do ohňa!!! Slovné spojenie mierové riešenie, rovnako ako mier sú pre nich španielska dedina! Možno by to začali vyslovovať, ak by si vzali flinty a išli na Ukrajinu bojovať.

Vráťme sa však do súčasnosti, konkrétne do nedeľňajšej relácie TA3 V politike.

Aj moderátor Iliev od prvých sekúnd relácie nenechá nikoho na pochybách, na ktorej strane barikády stojí, ako sa snaží svoje túžby a domnienky verifikovať na fakty, ako nepríjemnú pravdu prerušuje skákaním do reči – jednoducho povedané, jeho pôsobenie ako moderátora má veľmi ďaleko od objektívnosti. Unesený vlastnou dôležitosťou začal robiť politiku namiesto moderovania.

Zaujímavá bola jeho otázka na výsledky prieskumu o januárovom referende s tvrdením , že 56 percent opýtaných odmietlo účasť v referende a zopakoval ju po pripomienke hosťa Kamenického, že 54 % sa zúčastní na referendum: “Vo finále 56 % odmieta účasť“. Je evidentné, že to vyčítal na internetovom portále aktuality.sk, keďže je rovnako politicky orientovaný. Poďme sa teda pozrieť na prieskum, ktorý urobila nie veľmi dôveryhodná agentúra AKO pre televíziu JOJ a jej reláciu Na hrane.

Otázka znela: Plánujete sa, alebo neplánujete sa zúčastniť na referende?

37, 1 % Zúčastním sa

17, 1 % Asi sa zúčastním

28, 1 % Nezúčastním sa

10, 8 % Asi sa nezúčastním

6, 9 % Nechcelo, alebo nevedelo odpovedať

Pre aktuality.sk a moderátora Ilieva (pre ktorého je spomínaný portál asi modlou!) je ASI ÁNO jednoznačné NIE!!! Úžasne triezvy pohľad sebavedomého mladíka pri prekrúcaní faktov. O ďalších jeho faktických prešľapoch zo zaujatosti, ktoré by sme mohli popísať litánie. Kde si zmyslí, priloží do ohňa a kde nie, uberie aj posledné polienko. Takáto je objektivita moderátora hlavnej diskusnej relácie televízie TA3, kde sa šéfka spravodajstva v klipe pred pár mesiacmi chválila európskym ocenením najobjektívnejšia televízia na Slovensku. A tak som si spomenul na titulok jedného talianskeho krimi filmu Damiana Damianiho z roku 1971: „Vyšetrovanie sa skončilo – zabudnite!“

Ak tvrdíte vládnu líniu, tak si môžete dovoliť všetko, aj trieskať dve na tri a tvrdohlavo argumentovať, že ASI ÁNO je jasné NIE!

Teraz ani neviem, či tomu, čo nám prezradil o svojej najväčšej intimite je skutočne pravda, alebo je to len zase Ilievova „objektívnosť“? Keďže určite stúpol v istej komunite o neho záujem, mohol by nám prezradiť aj dodatočné a menej závažné intímne údaje dôležité pre súžitie vo dvojici. Či vie variť aj iné ako čaj a párky, ako často má parfumované vetry, či mu voňajú chodúle, aké má ďalšie zlozvyky a či v noci chrápe, čo sú ďalšie veľmi dôležité otázky, na ktoré by chcel poznať odpovede najmä seriózny nápadník čítajúci bulvár.

Pavel Jacz