Moje pohľady

Debaty politikov v relácii Na hrane začala vysielať TV JOJ v septembri pred dva a pol rokom. Začal ju moderovať neznámy račkujúci Magnušin – začínajúci redaktor elév z Hríbovho týždenníka. Preto produkoval neobjektívne debaty a bez moderátorských skúseností. Z tohto televízneho eléva, alebo novica sa snažila JOJ-ka urobiť hviezdu. Promovala ho kde kade. Ale zistila veľmi rýchlo, že to bol kolosálny omyl. Vznikla z neho polotlejúca Nova, ktorá po roku rýchlo zhasla. Dnes ani neviete, či prežil pandémie. Jednoducho zmizol z povrchu zemského. A ani bulvár po ňom neštekne. Tento veľký omyl nahradili skúsenou redaktorkou. A naozaj moderátorkou? Podľa informácie o programe EPG TV JOJ o programe na Skylinku reláciu stále moderuje Magnušin a nie Dibáková. Že by „preoperovali“ muža na mužo-ženu? Prečo mužo-ženu? No Krescanko je mužské priezvisko po manželovi , ženské by bolo Krescanková, a ďalšie priezvisko je Dibáková. Ale móda dnes znamená požívať mužské priezviská aj ženám. Je to demokracia, alebo len spôsob, ako sa stať viditeľnejším a zaujať okolie? Veď prečo by sa chceli chváliť v zahraničí, že sú zo Slovenska, keď už majú naše ženy angloamerické zmýšľanie, čo cítiť aj vo vyjadrovaní sa. Slovenské tradície a slovenské srdce im začína byť cudzie. Stále viac namiesto slovenských výrazov počúvame cudzie výrazy, zle preložené anglicko-americké slová, české výrazy a dokonca aj štylistika u mnohých nemá slovenčinové prvky, ale anglické.

Som zvedavý, ako by sa zatvárila napríklad europoslankyňa Lexmannová, ak by ju nejaký slovenský moderátor oslovil pán Lexmann. Veď to je čisto mužské meno!!! V Európe poznám niekoľko krajín (možno je ich viac), ktoré v priezviskách rozlišujú ženy a muži. Slovensko, Česko, Maďarsko (prípona né) a aj Poľsko i Rusko. Islanďania nemajú priezviská, ich úlohu zohrávajú stredné mená. Pre chlapcov sa koncový „son“ (čo majú aj Švédi, Dáni i Nóri) pridá k mene otca – to je „syn“, a pre dievča na Islande  „dóttir“ – „dcéra“. Dokonca aj niektorí neprekladajú ruské ženské mena pre zahraničie napr. Kalinina. Mnohí redaktori nepovedia Ruska Kalininová, ale Kalinina. Ani našej zlatej biatlonovej olympijskej Nasti nevravíme Kuzmina, ale Kuzminová. Islandské rozlíšenie pohlavia niektorí novinári prechyľovali meno Hansdottir (v preklade Hansova dcéra) na Hansdottirová. Preložené do slovenčiny by to bolo Hansova dcéra dcéra. Tento rébus je pre jazykovedcov.

To, že viac Slovákov ovláda lepšie angličtinu, ako svoju rodnú reč dokazujú aj diskusie pod článkami na internetových fórach. Anglické slová, ypsilonky a chyby v slovách sú permanentnou súčasťou príspevkov. Úprimnú sústrasť nahradilo anglické R.I.P. No niet sa ani čo čudovať. Do Horského parku Bratislave chodia učiteľky s malými deťmi, ktoré nehovoria inak ako po anglicky. Slovenčina je pre nich vedľajšia koľaj. A aj tamojšia Horáreň používa tabuľku na ceste s veľkým Take away (Vziať so sebou), čo vyzerá ako keby Horáreň premenovali na anglický názov. Bez prekladu to starší ľudia nepochopia. Ale používanie anglických názvov je z anglického jazyka pre zmagorený národ asi modlou.

Korunu tomu všetkému nasadila nedávna spomienka na holocaust. Na Bratislavskom hrade svietil dominantný anglický nápis bez prekladu “WE REMEMBER“!!! Pre koho? Pre Slovákov, alebo pre to mizivé percento cudzincov pri súčasnom necestovaní? A takto neoficiálne porušujúc Zákon o slovenskom jazyku používame cudzí jazyk ako úradný.

Máme ešte svoju slovenskú hrdosť, napríklad tak ako Česi, ktorí si na rozdiel od nás ctia svoj rodný jazyk? Nepreberajú za každú cenu angličtinu, nemčinu a najmä slovenské výrazy, tak ako naši ľudia. A takto bez akéhokoľvek otáľania používame a preberáme anglické slová (Triple double, hit, level, meeting a mnoho ďalších) a české slová ako prekvapivý (chýba už len mäkčeň na r) hrozivý, doporučiť, ležka, povzbudivý, preživší, lomka, masná pokuta, aj vo výťahoch počujeme namiesto prízemia a poschodia poslovenčené nulté podlažie, atď.). Veľkú úlohu v tomto zohráva televízna reklama a ich otrocké preklady do slovenčiny z češtiny a angličtiny. Prečo veľkú? Jazyk je veľmi chytľavý a tie isté zle preložené reklamy sa v televízii opakujú každú štvrťhodinu. Žiadny obchodník v televízii nedokáže dať inzerentovi prerobiť reklamu do správnej slovenčiny. Dokonca aj reklamu Alzy načítava Čech. A v teleshopingu teda televíznemu predaju je správna slovenčina a slovenská štylistika na poslednom mieste. A pracovníkom v reklame je to jedno. Tí kašlú na slovenčinu. Ide im len o to, aby oslovili potenciálnych záujemcov. A tak im neprekáža, ak používajú anglickú, či českú štylistiku.

V poslednom čase sa stalo moderným používať univerzálne z angličtiny prebraté výrazy. Týchto päť najčastejšie používaných nasledujúcich slov (zdieľať, emócie, výzva, dám to a zvoliť bez si, zvolíme si iba zástupcov vo voľbách, nie oblečenie!) nahrádza skoro 200 slovenských slov a tak sa slovná zásoba našich ľudí a redaktorov sa začína poriadne zmenšovať a doslova a do písmena chudobnieť!!! Krása slovenčiny pomaly putuje do zabudnutia.

A ešte sa pristavím aj pri cudzích výrazoch. Čoraz viac ich používajú politici i redaktori, aby ľuďom dokazovali, že sú vzdelaní. A v súčasnej situácii prispievajú lekári, ktorí si myslia, že všetci diváci majú latinčinu a špecializované lekárske výrazy v malíčku. No máloktorý traktorista, murár, dojička, či iný robotník ich ovláda, ale aj mnohí stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú problém s termínmi, ak incidencia, sekvencia, stratifikácia, spektakulárny….. Málokto vie definovať, čo vlastne znamená taký všeobecný termín ako je hybridná vojna.

Ak to pôjde takto ďalej, tak budeme mať o niekoľko desiatok rokov na Slovensku nový úradný jazyk a pomaly zabudneme na to, že sme rodení Slováci. To nám azda budú pripomínať iba štátne symboly. A možno aj tie postupne vymeníme za americké.

Pavel Jacz