Moje pohľady

To, že naši politici nevedia po slovensky a ich PR manažéri, ktorí majú byť v gramatike ako doma, sa ich hanbia upozorniť na chyby, alebo tieto upozornenia svojich mediálnych guru ignorujú, je ich problémom. Preto sa aj často blamujú. Spomeniem na úvod samé cudzie výrazy, anglikanizmy a čechizmy našich politikov učiacich sa od „skvelej“ slovenčiny našich redaktorov v médiách (najmä  expertov titulkárov v spravodajstvách JOJ-ky) a každej druhej reklamy s katastrofálnymi gramatickými a štylistickými chybami, ktoré počúvame každý deň a to mnoho ráz. A čo politici? Spomeniem aspoň predsedu parlamentu Kollára druhého ústavného činiteľa, ktorý nám rovnako, ako aj väčšina lekárov neodporúča po slovensky, ale tvrdohlavo doporučuje po česky. U neho sa to dá aj chápať, lebo aj na vysokej škole v Skalici, kde vraj poctivo dosiahol svoje vzdelanie, ako aj dookola tohto mesta sa rozpráva po záhorácky. To je taký „mišung“ medzi slovenčinou a češtinou. Ak k tomu prirátame aj „bratislavčinu s „čórkovským“, šmelinárskym a mafiánskym slangom“ a kaviarenský jazyk, tak je to pochopiteľné. Ale jeho prejavy s úžasnou štylistikou utečú vo zvuku. Možno by sme sa čudovali, ak by sme čítali jeho písomné vyjadrenia. Ani jeho kolegyni v koalícii Remišovej sa nedá v štylistike čo „vyčítať“ presne ako Dankovi.

No a nášmu novému premiérovi sa podaril trošku iný lapsusa svojej prvej zahraničnej návšteve v Česku. To, že jeho predchodca nechcel opustiť trnavskú krčmovú „spisovnosť“ ani ako predseda vlády pri jeho excesných spôsoboch sa ani nedivíme. A nečudujeme sa, že nám urobil hanbu so svojim live one timeom a live next timeom v Bruseli a básničkami o Klárke v Paríži. To sa dalo len čakať. No nečakal som, že náš nový premiér neovláda písanie prídavných mien v jednotnom čísle. Neviem, aká to bola kronika, či kniha návštev, ale zostane to ako oficiálny dôkaz na vláde Českej republiky. Dôkaz o tom, že ani človek, ktorý vedie krajinu neovláda písanie mäkkého i a tvrdého y. Napísať: „Český ľud nám bol, je a bude vždy „blízki!!!“ ako v množnom čísle a nie blízky je naozaj lapsus, ktorý okamžite podryl autoritu nášho premiéra novica. Veľmi je aj „pôsobivý“ dvojstranovo nakláňajúci „krasopis“ nášho premiéra. Čo si povie pracujúci občan štátu, že nás vedie človek, ktorý riadne neovláda ani svoj rodný jazyk. Mohli by sme to poťažne „ospravedlniť“, ak by mu to práve v tom tichu, keď to písal, poradil satanom porazený duch svätý, ktorý do neho často vstupuje, ako to sám zvykne hovoriť. Bez neho by, ako sa vyjadril, do politiky ani nevstúpil. Len, aby v ňom nebol častejšie ako treba.

Vážený pán premiér. Naozaj sa nehanbíte za takú hrubú ypsilonu??? Rozmýšľam , že ak by som to ako premiér urobil ja, tak hneď po príchode zo zahraničnej cesty sa zastavím v prezidentskom paláci a podám demisiu s povolením pol roka chodiť iba po kanáloch. Toho sme sa však nedočkali a ani nedočkáme a naďalej budeme premiéra vídať sa múdro tvári, bude nás  poučovať, usmerňovať národ a hovoriť pred kamerou bez akéhokoľvek rumenca na tvári, ako aj včera po radách a odporúčaniach americkej veľvyslankyne Brinkovej, ako „upevňovať „ na Slovensku demokraciu, vojsko a obchod s USA.

Ako sa asi cíti premiérov učiteľ slovenského jazyka a gramatiky, zo Základnej školy, keď jeho žiak neovláda základnú slovenskú gramatiku. Určite sa po návšteve premiéra v Prahe prestane hrdiť, že náš premiér Heger bol jeho veľmi usilovný žiak.

Možno si niektorí poviete, že prečo si všímam takéto maličkosti, keď nejde o život? Pretože o tom nenapísal ani jediný novinár.  Aspoň som si to nevšimol. Pamätáte sa na brbty prezidenta Gašparoviča a „super“ slovenčinu Danka? Tak vtedy toho boli plné noviny, rádia a televízie. Tak preto – lebo!

Pavel Jacz