Asi 50 minút po polnoci mi zrazu všetko v byte zhaslo. Moja prvá reakcia bola pozrieť sa von oknom, či je tma aj na ulici a v okolitých domoch, aby som sa zameral na svoje poistky. Tma bola všade. A tak som v sprievode batérie vzal psa so svietiacim obojkom na prechádzku a zatelefonoval som na poruchy ZSE. Vyzváňalo to asi 8 minút. Chápal som, že veľa ľudí muselo telefonovať, pretože, ako som videl, celá oblasť od hradu až po Slavín v Bratislave, sa topila v tme. Predpokladám, že to bola skoro polovica Starého mesta. Povedal som si stáva sa. Asi veľká porucha, niečo hlavné vypadlo. Po ôsmych minútach sa mi ohlásil vystrašený operátor poruchovej (predpokladám, že asi po prvý raz zažil nejakú poruchu).
Tak som mu oznámil, že celú štvrť zaliala tma a popísal som mu to, kde sa nachádzam, čo som videl. Predstavil som sa na úvod. Na to sa ma opýtal, kde bývam? Tak som mu povedal ulicu a mesto a to i napriek tom, že pokým som sa prihlasoval, musel som vyťukať Poštové smerovacie číslo do prihlasovacieho automatu. Takže mu to tam muselo svietiť. Na to sa ma opýtal, kde bývam, tak som mu povedal, že nemám elektrinu nielen ja, ale celá štvrť, tak čo to má s tým spoločné. Tu ide o poruchu niečoho väčšieho. Ani nie domu, ani bytu, ale celej štvrte. Vraj on musí vedieť, kto mu volá. Priznám sa, že ma to rozladilo a tak som mu prvoaprílovo neuviedol , že sa volám Igor Matovič a sedím na úrade vlády, lebo aj ten bol zahalený v tme. A mňa z neho vyháňajú a nemôžem sa baliť. Možno by ho to trochu nakoplo, alebo by sa ešte viac zostresoval.
Od dotyčného operátora – novica chlapčeka s roztraseným hlasom a naivnými reakciami som chcel iba vedieť či o poruche vedia a či ju opravujú a kedy ju opravia. Tri základné otázky, na ktoré som chcel odpoveď a nemuseli by čakať ďalší telefonujúci pri mnohominútovom vyzváňaní. Preto som pochopil to 8 minútové vyzváňanie na dispečing porúch. Keď som sa ho pýtal, na čo potrebuje moje meno a adresu odpovedal., že to potrebuje zaevidovať. Mal udané poštové smerovacie číslo, na úvod som sa mu predstavil (hovory sa nahrávajú) a volal som z ulice, ktorá bola zhruba v strede vypnutej štvrti.
Operátor ma informoval, že niečo zaznamenali a poslali tam opravárov. Informáciu o tom, kde sa to stalo a kedy to opravia mu asi nové mlčiace opatrenia zo „strategického významu“ – veď nepriateľ nikdy nespí, nedovoľovali vyzradiť. Takže celý telefonát bol zo strany operátora informačný prd. Namiesto základných informácií ,kvôli ktorým som telefonoval, som nedostal, naopak musel som sa spovedať ja zo seba informátorovi. Čo ak by sa ma lekár pri smrteľnom zranení vypytoval na to, či mám aj auto, či bývam na prvom poschodí, či si obliekam na plesy frak, alebo smoking? A medzi tým by som upadol v tom lepšom prípade zbytočne do niekoľko mesačnej kómy.
Rozmýšľam nad tým, načo je nám takáto poruchová linka Západoslovenských elektrární, kde sa nič nedozviem a musím sa spovedať!!!
Výpadok elektriny bol čosi vyše polhodinku, nič strašné. Poruchy sa stávajú, ale informácie nulové. Ale to s prihliadnutím na 1. apríl beriem ako slušný vtip, oveľa slušnejší a humornejší, ako sa stal prvoaprílový po 10.hodine v prezidentskom paláci, po ktorom sa už väčšina členov vlády môže po roku hrdiť titulmi dvojnásobní ministri. Korunku prvoaprílovému žartu si nasadilkl poslanec Pčolinský, keď odpovedal na rôzne otázky ohľadom neobsadeného miesta ministra práce a rodiny ako verklík “SME -rodina prehodnocuje kandidáta na post ministra práce a rodiny.“ Všetkých divákov pasoval za žiakov osobitnej školy. Výborne veď je 1. apríl!Ako povedal náš jediný Matovič – „Nebojte sa bude dobre!“ Najmä so žartami a nielen prvoaprílovými. Tie nás už rok bavia a zlepšujú nám psychiku v koronovoskom väzení.
Pavel Jacz
Súdr. Pa.Jacz.... mal si sa predstaviť svojim... ...
Celá debata | RSS tejto debaty