Moje pohľady

To, čo vyvádza aj náš druhý najvyšší ústavný činiteľ robí hanbu Slovenskej republike. Keďže všetci veľvyslanci pôsobiaci na Slovensku musia podávať správy domov z krajiny, v ktorej pôsobia, tak informácie o slovenských politikoch určite nie sú bez hanby Slovenska. Veľmi by som sa čudoval, ak by Kollára prijal nejaký jeho proťajšok z iných krajín ako V 4.

Jeho dva najnovšie kúsky s tvrdením, že cesta z Mostu do Bratislavy cez Dunajskú Lužnú (min. 8 km navyše) je jeho pravidelná cesta je blud, rovnako ako kamarátka, ktorú viezol do lekárne v služobnom aute.

No to, čo vyvádzal v nemocnici, pardon jeho pipky, je naozaj už 100 krát za čiarou. Pred vyše štyrmi rokmi som ležal týždeň v tejto nemocnici na neurológii. Je to jedna špičková nemocnica so špičkovým personálom. Bodaj by boli všetky nemocnice takto vybavené. Až som sa čudoval, že kúpeľne boli zariadené až zbytočne dizajnovo s drahými armatúrami. Na izbách fungovala klimatizácia, všetky nevyhnutné pripojenia na prístroje, žalúzie ovládala elektrika, ležal som na polohovateľnej posteli, na stene visel televízor a príjemný bol aj personál. Počas týždňa sme dostávali aj výborné jedlo. Dokonca som bol prekvapený, keď nám doniesli na obed okrem rezňa, pečeného kuracieho aj kačacie stehno. Túto štátnu nemocnicu môžete porovnávať so špičkovými európskymi či americkými súkromnými nemocnicami. Takú špičkovú totiž v štátnom sektore v spomínaných krajinách nenájdete. A neverím, že počas štyroch rokov sa tu niečo zmenilo k horšiemu. Skôr k lepšiemu.

Hneď, ako som prišiel na izbu, prišla za mnou pani, ktorá nebola sestričkou, ale sanitárkou no i napriek tomu sme ju volali zaužívano – sestrička. Predstavila sa mi a povedal aj mená kolegýň, s ktorými sa striedala. A povedala mi, keď budete hocičo potrebovať prevliecť vankúš, posteľ, budete chcieť čaj, príbor, vodu, obliecť – jednoduché životné záležitosti obráťte sa na mňa a moje kolegyne. Nie na sestričky, tie sa budú o vás starať po medicínskej stránke! A dala mi balíček prvej potreby od VZP, čo nebýva zvykom v iných nemocniciach. Pýtam sa prečo nie aj v iných??? Som presvedčený, že takýto štandard v Nemocnici Sv. Cyrila a Metoda funguje aj dnes po štyroch rokoch. Nemocnica mala jedinú chybičku. Na izbách chýbajú balkóny, ale to je vec architekta. Každý môj odchod na prechádzku, za návštevou, nákup do bufetu alebo na cigaretľu monitorovala sestrička z chodbového dispečingu, kde nechýbal ani systém potrubnej pošty! Zakaždým mi pri vychádzaní a vchádzaní otvorila bzučákom dvere oddelenia. Mala teda úplný prehľad o pacientoch.

Preto ma zarážajú vyjadrenia Kollára a jeho pipky Rezešovej (cas.sk) o tom,, že im sestrička nechcela uvariť čaj. To nie je kompetencia sestričiek! Mimochodom mal som možnosť ešte pred „Nežnou“ časom sa osobne spoznať s Kollárovou kamarátkou Lúčanovou, a neskôr aj s exmanželkou Rezešovou a aj s jeho „mamičkou“ Richterovou, ktoré za nim chodili. Viem, ako dokážu tieto dámy argumentovať, pretvarovať sa, ohovárať,  povýšovať sa nad inými, preháňať, zveličovať a často aj zavádzať. Všetky tri žijú bohémsky život z peňazí iných. Preto vyjadreniu Rezešovej neverím. Viem, ako tieto „dámy“ dokážu pohŕdať inými a sestričky pre nich určite zaujímajú miesto otrokov na povel. Nie sú totiž hodné ich snobskej úrovne. A čudujem sa vôbec, že nesklopia uši a neospravedlnia sa sestričkám a že sa riaditeľ nemocnice z pokakanosti vraj podujal na to, že im chce zobrať vianočné odmeny (ktosi to aj dementoval, takže sa to nemusí zakladať na pravde) !!! Pri tých úbohých platoch si takéto príplatky zaslúžia každý mesiac, nielen na Vianoce. A nepáči sa mi ani Rašiho vyjadrenie, že by mal minister vnútra odvolať riaditeľa nemocnice. Pýtam sa prečo? Pretože návštevy povoľuje primár. A odoprite ich druhému najvyššiemu činiteľovi.Na to musíte mať naozaj odvahu!

Viem, že pre ústavných činiteľov platia iné normy, ako pre normálnych ľudí. Ale toto bolo zneužívanie svojho postavenia. Sestričky sú malé panie na to, aby mohli odporovať Kollárovi a jeho suitám. Aj napriek tomu verím, že sa sestričky i sanitárky o Kollára príkladne starali a svoje povinnosti si plnili. Keď som čítal k tejto téme diskusiu na portáli cas.sk, tak som nestihol otvárať oči nad príspevkami niektorých primitívov smerom na sestričky. Neželám im zranenie, alebo chorobu, ale bolo by potrebné, aby spoznali systém v tejto špičkovej nemocnici a poležali si v nej aspoň týždeň. Ale niet sa čo čudovať, keďže aj súčasná vládna garnitúra stále opakuje slová o dezolátnom stave nášho zdravotníctva. Mám za sebou sedem operácií, ležal som vo viacerých nemocniciach aj v starých aj vo vynovených a všetko závisí od správania sa pacienta k sestričkám a obslužnému personálu. Potom sú aj sestričky milé a príjemné. Tu platí porekadlo: „Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva“. A mnoho pacientov považuje sestričky za otrocké slúžky. Ja ich považujem za silu, ktorá mi pomôže, keď sa kvôli zdraviu, alebo po operácii necítim dobre. Všetky majú u mňa absolútnu úctu, pretože pracovať v nemocnici nie je vôbec prechádzka ružovou záhradou, ale veľmi ťažká práca. Ale my sme im poďakovali len ako opakovacie opice po Talianoch potleskom počas prvej vlny. Dnes to na Slovensku nikomu nepríde na um, aby sme im i lekárom napríklad aspoň raz mesačne zatlieskali a podporili ich aspoň takto, ale najmä, aby sme sa k nim správali slušne!!! Ale národ slovenský to neurobí, lebo sa predsa nemáme po kom opičiť!!!

Mimochodom jeden z lekárov sa ozval a povedal, že u nich ležali Fico a Pellegrini, ale s takým správaním s , ako predviedol Kollár, sa u nich nestretol.

O návštevách počas zákazu len spomeniem vyjadrenie nášho psychopubertálneho indivídua sediaceho v premiérskom kresle, ktorého vyjadreniu k návšteve s koaličnými partnermi u Kollára by uverila iba učiteľka štvrtákov Základnej školy. Matovič spolu s ministrom zdravotníctva a hlavným hygienikom všetkým oznamuje na plačovkách, že platí zákaz návštev v nemocniciach a zrazu nevie, či môže do nemocnice na návštevu. On sa pýtal a vraj mu to dovolili!!! A niekoľko razy to zopakoval!!! No povedzte je vôbec normálny???

Som rád, že Kollár už vypadol z nemocnice. Mal by každej sestričke a každej sanitárke, ktoré sa o neho starali ako vďaku s napísaným veľkým ospravedlnením poslať po veľkom darčekovom koši s množstvom čokolády, aby si zahojili nervy z jeho pobytu! A teraz nech sa o neho stará jeho 10 mamičiek a kamarátka. Dobre ich platí, tak nech si rozpíšu služby. Zaujímavé, že ho už opustili bolesti, ktoré spomínala Rezešová, keď sa rozhodol opustiť nemocnicu. Žiaľ, podpísal iba jeden a to nemocničný reverz. Podpísať by mal aj druhý, ktorý si vyslúžil svojimi výstrelkami – politický a nevrátiť sa už do parlamentu. Dôvodov je na to až až. Neľutujem ho, karma zasiahla. Pokúšal ju už dlho a tá nepríjemná karmička je naozaj spravodlivá.

Slovenské „dieuky“ viem, že „Kolláropeňeži“ by sa Vám zišli, ale majte už hrdosť a už nikdy nevoľte jeho stranu a najmä tohto amoralistu s temnou minulosťou, z ktorej nadradené zvyklosti si preniesol aj do terajšieho ústavného postavenia.

Pavel Jacz