Moje pohľady

Prečo som ho nazval scenárista. Dôvod na to mi dali stredajšia plačovka a štvrtková „sebareflexia“ pri jeho odvolávaní. Obe obhajoby začal, ako veľkí scenáristi. Ohromujúcou mafiánsko smeráckou zápletkou, ktorú spustil na novinárov, poslancov a teda aj divákov. Nezabudol v úvodnom slove spomenúť všetky hriechy SMER-u, aby navodil správnu nasraatmosféru. Pri novinároch mu to u časti nepomohlo, pri poslancoch mu to bolo jedno, pretože Ústredno-výborová koaličná rada pochopila, že existujú dva rozličné pohľady na svet (podľa toho, či je náš, alebo cudzí) a pod naším zatiaľ diktátoríkom nemohla rozhodnúť inak, ako kollárovsko-gröhlingovsky, pretože pred prglgnutím obrovského kameňa s ostrými hranami si museli aspoň desať krát štrngnúť s Hylakom s označením „najforte“. A ani sa nečuduj svetu, strávili to s porozumením k spokojnosti seba samo-všetkých.

Úvody svojich scenárov teda zvládol dobre. Jadro deja však začínalo uspávať. Vykrúcačky nemá rád nikto a s hrošou kožou na ksichte sa krútil ako had Zmátkop.č a jednoduchšie Mátop.č. Očarili ma najmä jeho múdre a prezieravé slová: „Keď chce niekto niekoho morálne súdiť, musí sa aj morálne správať“! Táto vetička má veľký význam, ale nie z úst človeka, ktorý morálku oblepuje svojimi priehľadnými, alebo zafarbenými nálepkami podľa toho, ako mu to vyhovuje. Aj jeho ďalšie slová zneli určitou pravdou „Žil som s vedomím, že nemám v diplomovke prešľap. Myslel som si, že všetko je ok“!!! vraj to potvrdzoval článok Nejedlého sz roku 2012.

Áno, určite si to myslel. Ak si nechám urobiť elektrické vedenie, či plynové potrubie v byte, myslím si rovnako, že je je všetko ok. Pokým mi zo skratu nevyhorí byt, alebo nevyletí dom do povetria. Záleží na to, aký odborník to urobí.Veď ja o tom nemám ani šajny!

Spomeniem slová poslanca Tomáša z parlamentu, ktoré zopakoval niekoľko krát.: „Matovič vedel, že kopíruje, Matovič vedel, že to nie je jeho práca, Matovič vedel…..“ A ja tvrdím, že nevedel. Vychádzajúc z toho, čo povedal pred novinármi a ako reagoval na otázky, tvrdím, že Matovič nevedel vobec nič o diplomovej práci! A nemal ani odkiaľ vedieť! Viem, ako som sa nadrel na diplomovke o žijúcom významnom športovom novinárovi, o ktorom nebol v literatúre ani riadok a z 350-tich strán som musel skoro 200 vyhodiť, aby práca neprekročila limit 180 strán. A to bolo veľmi ťažké. A popri tom som štyri až päťkrát týždenne pripravoval reportáže do športového televízneho spravodajstva. Viem, ako som sa dlho zaoberal diplomovkou, prečítal som si jeho niekoľko kníh o Olympijských hrách a Majstrovstvách sveta vo futbale, chodil po archívoch čítať jeho články a hodnotil ich. To všetko asi 5 mesiacov a to sa zabudnúť nedá a tri krát som ju prepisoval na písacom stroji do konečnej podoby. Ak som sa raz preklepol na strane, musel som celú stranu prepísať odznova. A na to sa nedá zabudnúť. A Matop.č nám všetkým povie, že si nepamätá. Ale o desať minút nám povie, že si presne pamätá na to, čo povedal pred 8-mi či 10-mi rokmi. Opäť dve tváre pamäti.

No a závery jeho scenára neexistujú. Mal by si na to najať ďalšiu sestru kamaráta, aby vyvrcholenia dejov mali ten najlepší záver!

Ak prihliadneme na to, že sa bráni zverejneniu práce (možno by sa hanbil za to, čo stvoril a napísal niekto iný a nie on, ako to podpísal), tak je z toho jasné, že možno ani nevedel, aký názov má mať jeho diplomovka. A to či napísal aspoň úvod a záver? Priznal sa, že ju po napísaní ani nečítal a ani ju čítať nebude. A ja tvrdím, že nepísal ani poznámky, ani úvod, ani záver a nevie o tom, čo v nej napísal ani zrnko maku. Jednoducho ju dostal od kamarátovej sestry na podnose. Aj to Chorvátsko znie veľmi podozrivo. To tam odniesol celý veľký počítač s klávesnicou a s veľkým monitorom, aby mohla kamarátka písať? Nepamätám si na nikoho, kto v roku 1988 na Slovensku používal prenosný počítač! Jednoducho klamstvo, na klamstvo. Ale novinári tomu Matovičovi ubližujú. Prečo, keď má také detinské argumenty, ktoré mohol používať na Základnej škole? Azda si myslí náš malý Igorko, že mu to všetci zhltneme, ako učitelia, ktorí majú pochopenie pre takéto detinské výhovorky.

Vyriekol na adresu novinárov aj tieto slová: „Je mi to šuma-fuk. Napíšte si čo chcete!“ Nuž, otrlosť mu nechýba.

Na záver chcem povedať, že som rád, že ho poslanci neodvolali. Koaliční sa prezentovali ako ohnuté konáre z pravej slovenskej vrby a to ma teší. Zažíval som uplynulý týždeň obrovskú frustráciu a veľké stresy z „absťáku“. Kvôli vrcholnej schôdzke v Bruseli som 5 dní nepočul môjho obľúbeného moderátora malého Mátopičnečka na plačovej besede. Toto mi už prosím milovaný Igorko viac nerob, riskuješ moje zdravie! A prosím, aby si zostal sedieť v kormidlovom kresle ako Brežnev, Gottwald, Kenedy, Hitler, Chavez, Kimovia a ďalší vodcovia počas celého svojho života. Humor totiž lieči a ty mi ho dodávaš až až!

Pavel Jacz