Moje pohľady

Nie nadarmo som tak nazval dvoch ministrov zahraničia a  obrany. Právom si zaslúžia také prívlastky. Svoj neslovanský priam však americký pohľad nám predostreli na včerajšej tlačovej besede a to ministri Korčok a Naď. Po tom, čo sme sa dozvedeli z úvodných rečí všeobecné frázy o postavení Slovenska v rámci bezpečnostnej stratégie vo svete prišli na rad otázky.

A hneď na úvod si vzal mikrofón nie zúrivý, ale zurvalecký reportér TV Markíza Serebriakov. A jeho prvá nátlakovo – nenávistná otázka znela, či bude v dokumente o stratégii napísané, že Rusko je pre Slovensko nebezpečná hrozba. Naozaj to „zaujíma“ všetkých všetúčkych Slovákov, pán Viktor -redaktor! Rozmýšľam nad tým, ako tomuto rodenému Ukrajincovi museli Rusi ublížiť, že sa objavil na Slovensku, vyštudoval tu a svoju nenávisť k svojím slovanským bratom nám neustále vsugerováva. Prečo musel z rodnej krajiny odísť a prečo sa nevrátil do svojho domova a nevsugeruváva tú nenávisť svojmu ľudu v ukrajinskej televízii, ale snaží sa ju dostávať svojimi príspevkami do našich slovensko-slovanských myslí?

A minister Korčok mu jasne neodpovedal. Veď je diplomat a v takom znení sa aj vyjadril – nejasno, jasno, oblačno. Na ďalšiu Viktorovu otázku však jasne zareagoval, že Slovensko odsudzuje anexiu Krymu a tú Slovensko nemôže uznať, pretože nebola podľa práva. Ako pre koho. Ak nie je referendum samostatnej republiky s vyše 90 percentnou i účasťou najvyššie právo obyvateľov stojace nad parlamentom, tak tomu nerozumiem. Veď pôvodné ruské obyvateľstvo a ruské územie do roku 1954, (kedy opitý Chruščov jedného rána podpísal darovanie Krymu, kvôli komplikovanému zásobovaniu, vtedy sovietskej Ukrajine), bolo rado, že sa dostane spod jarma Porošenkovej (ktorý je dnes pod dozorom trestných prokurátorov) despotizácie ukrajinského ľudu a ktorý Ukrajincov dostal z podrepu na kolená. Veď milióny obyvateľov počas jeho  vlády s fašistickými prvkami a počas premiérovania Jacenyuka, ktorý zmizol z Ukrajiny utiekol s nakradnutými peniazmi do USA , radšej odišli pracovať mimo svoju rodnú zem. Títo pracovití ľudia zaplnili celú Európu, aby pomohli živiť svoje rodiny, ktoré zostali doma. Čo Vy na to pán Serebriakov? Vás trápi Krym, ale nie to, ako žijú vaši krajania na Ukrajine. Máte veľmi zaujímavé životné hodnoty! Asi neviete, alebo Vám to nevyhovuje uznať, že o vstupe sovietskych vojsk v roku 1968 na naše územie rozhodli Ukrajinci v politbyre, ktorí ho počtami ovládali na čele s Ukrajincom Bražnevom! A Na Slovensko prišli ako prví vojaci II. Ukrajinského frontu – teda Ukrajinci pod sovietskou vlajkou!!! Doučte sa to a toto majte na pamäti, keď tak nenávistne masírujete slovenskú verejnú mienku proti Rusku.

Ale vrátim sa k slovám ministra Korčoka. Na jednej strane povie, že Slovensko nikdy neuzná anexiu Krymu (aj tak sa dá nazvať referendum o sebaurčení vraj pod dozorom ruskej armády – nepoznám jeden jediný prípad, že by ruský vojak s namiereným samopalom stál za chrbtom čo i len jedného voliča, ktorý za plentou zaškrtával svoj názor!) a na druhej on sám protiústavne vyhlási, že Slovensko uznáva opozičného lídra Guaidóa za prezidenta Venezuely. Na základe čoho??? (tiež sa Vám, alebo niekomu nepáčili voľby?) a kto Vás naviedol na to, aby ste toto vyriekli za celú Slovenskú republiku a urobili ste medzinárodné faux pas??? Pýtam sa ešte raz: „Kto Vám dal vôbec právo, aby ste niečo také vyslovili?“ Len preto, lebo Vám to natrúbili v USA do hlavy a že ste sa opičili po iných štátoch aj z Európy, ktoré Guaidóa uznávajú? Toto je pán Korčok pre Vás meradlo mierového súžitia v rámci davovej psychózy? Veď uznať hlavu iného štátu môže len prezident s odsúhlasením parlamentu.

Viem, viem, začnete omieľať zmanipulované voľby a jeho vyhlásením v parlamente za prezidenta. Ako by sa páčilo Korčokovi s Naďom, ak by mnohé štáty sveta uznali za nášho prezidenta Šefčoviča a odvolávali by sa na manipuláciu volieb, i keď je veľmi čudné, že dovtedy z neznámej aktivistky – blondínky z Pezinka stúpnu preferencie z jednociferného čísla o niekoľko desiatok a to v priebehu 2 týždňov. Ale u nás to rešpektujeme, že je prezidentka, aj keď mnohí majú pochybnosti, či je tou správnou osobou na správnom mieste.

Otázka padla aj na našu úlohu diplomatického mosta medzi východom a západom. Odpoveď bola jasná a aj super diplomatická. Korčok: „Tu sa zhodneme z pánom ministrom Naďom (veľavýznamne sa na Naďa obrátil a ten súhlasne prikývol), že vo vojne padajú mosty ako prvé!! Ani sa mi veriť nechce, že takéto niečo vyriekne skúsený kariérny diplomat. Z jeho rečí je jasné, že sa Slovensko pripravuje na vojnu s Ruskom. Nič iné sa z jeho diplomatických frázovitých kľučiek nedalo vyčítať.

Počas môjho života som vojnu nezažil. Mier je pre mňa najdôležitejšia životná hodnota. Všetky ostatné pôžitky života sú vtedy v ústraní. Kvôli vojne som videl jednu babku a jedného deda a dvoch strýkov iba na fotografiách a moja mama ako sirota sa musela skrývať v horách u partizánov aj s manželom a mojím dvojročným bratom, aby si zachránili holé životy. A vojnu zažiť nechcem páni ministri Korčok a Naď. Žiadam Vás preto, aby ste nerozdúchavali protiruské vášne, aby ste neobhajovali zbrojenie. Od nežnej revolúcie, teda už 30 rokov nás Rusi neohrozili ani štipkou šafranu aj kvôli nášmu postoju, nie štipľavých a siláckych rečí politikov, ale názoru a činov ľudí. A verím, že nás ani neohrozia!!! Nemajú zatiaľ prečo, pokiaľ Vy pán Korčok spolu s ministrom Naďom (najradšej by videl americké základne na našom území) nedovediete svoju ministerskú misiu do absurdít, provokácií a nenávistí proti Rusku! Po rozvážnom Putinovi môže prísť ruský jastrab! Tí, čo Vás na to naviedli, nás už raz podrazili a životom za to zaplatilo niekoľko stotisíc Slovákov!!! Majte toto na pamäti, že nie ste vo funkcii pre amerických jastrabov, ale pre Slovenský národ! Američania vojnu s cudzou krajinou na svojom území nezažili, bojujú len tam, kde môžu ničiť cudzie a zotročovať si krajiny ako samozvaný svetový policajt s ekonomickými záujmami. Zdevastovali mnohé krajiny a Vy si myslíte, že im –-malé päť a pol miliónové Slovensko bude stáť za také obete, ako mala Sovietska armáda pred 75-timi rokmi?

Pavel Jacz