Moje pohľady

Jediná televízia na Slovensku, ktorá prišla s bezrúškovými tvárami bola a je počas výnimočnej situácie TA3. Odôvodnili to kvalitnou klimatizáciou s dezinfekčnými náplňami a kvalitnými filtrami. Tie nemajú v ostatných určite bohatších televíziách? V STV, v Markíze i v JOJ-ke sa nám tak prihovárajú buldoci a jemné ženské polovičky – buldočky. A tak televízie nabehli na beztvárových moderátorov. A to i napriek tomu, že sú na obraze sami a nikoho neohrozujú. WHO ešte neoznámilo, že sa koronafíčus šíri prostredníctvom tele či audiomédia. To by sme museli aj televíziu sledovať, radia počúvať a aj telefonovať s rúškom, aby sa vírus nešíril! Viem, okrem zbytočného reklamného loga televízie (veď je stále v rohu obrazovky), je to aj návod na to, aby aj ostatní ľudia nosili rúška, čo významnou mierou vylepšilo situáciu na Slovensku. Beztvároví moderátori mi pripomínajú obydlie bez nábytku a adresy, auto bez výrobnej značky a sedadiel, či zamestnanca, ktorý nám odpovie na otázky: „Kde robíš? Vo firme? V akej? Prosperujúcej. Čim sa firma zaoberá? Podnikaním. A čo tam robíš? Sedím za stolom a občas poradujem.“ Čo by sa stalo v rámci propagácie, ak by mali moderátori rúška na úvod a počas úvodných rečí by si ich stiahli pod bradu, alebo odložili na stôl a moderovali ako obvykle.

Vychádzam z jedného základného pravidla. Televízia je médium tvárí! A nevidieť tvár moderátora, redaktora, či spovedaného, je ako lízať med cez sklo. Je to bezpochúťková konzumácia od odcudzenej síce niekedy farebnej, ale rovnakej beztvárnej hmoty a nie moderátora. Informácie, ktoré nám podávajú, strácajú svoj esprit, redaktori môžu povedať, čo sa im zachce aj bez toho, aby sme vedeli či to myslia úprimne, alebo nie. A to preto, lebo tvár je aj o mimike. Nikdy nezaujme moderátor bez mimiky, dobrej artikulácie a dikcie, ale aj bez kvalitne zafarbeného hlasu. Ešteže si nedajú na oči tmavé okuliare, ako to produkujú niektorí redaktori na pľaci, keď nechajú respondentov s tmavými okuliarmi, aby im nebolo vidieť oči. A tie sú studňou pravdivosti každého. Podľa výrazu očí verifikujeme odpovede najmä na kritické pichľavé otázky. Spomeňte si na Jankovskú, ako sa tvárila na tlačovke, keď tvrdila, že nepozná Kočnera. Od klamstva jej lietali oči jedna radosť. Ich výraz sa v čase odpovede zmenil v tvrdosť. Zmeravené pery jednoznačne dávali na známosť, že si Jankovská dáva veľmi záležať, aby jej klamstvo vyznelo ako pravda. A o tieto pocity nás divákov oberajú rúška na tvárach moderátorov , redaktorov i spovedaných.

Toto všetko by mali mať na rozume tí, ktorí rozhodujú v televíziách o používaní rúškov moderátormi. Aj pri rozhovoroch v exteriéroch sa dá pomocou „dlhého“ mikrofónu, alebo telemikrofónov (takzvaných „klopákov“)  dodržať dvojmetrový odstup. A tak mám dojem, že v najviac sledovaných televíziách sa držia síce exaktne, ale hlúpo k opatreniam, ktoré by si mohli upraviť podľa podmienok bez vysokých nákladov. A určite by to pochopili aj členovia krízového štábu.

TV Nova prišla ako prvá s ochrannými štítmi na tvárach moderátorov, ako majú na tlačovkách tlmočníci do posunkového jazyka. Tí ich môžu mať a to medzi ľuďmi a moderátori, ktorí sú sami v štúdiu, nie??? Myslím si, že ako ochrana v klimatizovanom štúdiu rovnako ochráni, ako buldočí návlek na tvári. Každý moderátor, či redaktor je iný, ale dnes sú všetci okrem moderátor v TA 3, rovnakí a neidentifikovateľní, čiže bez tváre.

Aj v debatách s politikmi v štúdiu sa dá použiť invencia. Prečo by nemohol byť moderátor a hostia v štúdiu oddelení sklom, ako to vidíme pri pokladniach v obchodoch, na poštách, v úradoch a aj  v bankách (a nemusí to byť nepriestrelné sklo), aby im to bránilo ohrozovať ostatných, ak by boli nakazení. Herci už môžu skúšať bez rúšok, športovci športovať, len naše tri hlavné televízie sú strnulé, ako svaly človeka po fyzickej námahe s prejavmi svalovej horúčky. A tak si mnohí z nás pomyslia: „Ako mi len tí moderátori s rúškami lezú na nervy!“

Pavel Jacz