Moje pohľady

Keď som si sadol do auta po nákupe, začalo mi hrať rádio. V Slovenskom rozhlase rozoberali pre mňa nezaujímavú tému a tak som začal prepínať. Zväčša som na súkromných rádiách počul ako obvykle „duchaplné“ kecy a poslednou voľbou na dobrú hudbu bolo Radio Expres, kde vysielali predvolebné hádačky medzi kandidátmi. Posledná preto, lebo som už dlhšie nemohol počúvať zaujatosť a neobjektívnosť moderátora Závodského. Slovenská televízia mu za tieto jeho vlastnosti dala pá pá a prichýlilo ho najsledovanejšie rádio. V moderovaní mu pomáhala miernejšia šéfredaktorka Hospodárskych novín Šimková, čo bolo cítiť v dikcii. Na to, že je jej doménou písanie svoju úlohu zvládla dôstojne. No Závodský sa nezaprel. Akonáhle smerovala debata k Dankovi, prejavila sa u neho nenávisť ku koalícii a doslova útočné otázky. Pre Závodského je druhý najvyšší ústavný činiteľ asi handra. A tak sa Danko nahneval a po vyše hodine odišiel zo štúdia a prekvapený Závodský sa zmohol iba vetičku: „To myslíte vážne?“. Danka sa v tomto prípade zastal Sulík a tak si to od Závodského zlízol aj on. Tak, ako som v socializme nemohol počúvať angažované výkony moderátorov, tak to nechcem počúvať ani dnes a radšej som si pustil CD.

Po večeri som si pustil ďalšiu volebnú štafetu na TA3. Bárdos, Bugár, Drücker a Soročinová. Jej úvod sa niesol v súperení maďarskej dvojice. Malí muži bývajú veľmi zlostní a to potvrdil aj Bárdos, ktorý sa so zlosťou pustil do Bugára. Tváril sa a je presvedčený, že sa do parlamentu dostane. Správal sa ako revolucionársky diktátor. Jeho plamenné reči síce nemali v niektorých pasážach logiku, ale pre nedostatok tém sa s argumentami krútil dookola ako verklík. Mimochodom o nedohode s Mostom-Híd tvrdil iné súvislosti, ako pred pár dňami vo volebnom dueli s reakciou na Erséka.  Drücker ničím novým neprekvapil a predviedol svoj obligátny rozhľadený pokojný výkon a získaval body. Bol som opäť zvedavý na Soročinovú, ktorá ma pri svojej premiére veľmi príjemne prekvapila svojimi znalosťami. A ani tentoraz to nebolo inak. Bolo na jej hlase tentoraz počuť trému, ale iba na hlase. Najmä v zahraničnej politike mala navrch. Musím povedať, že to bol veľmi dobrý výber Harabina. Niekde síce uviedla nesprávne číslo, ale zanechala celkovo výborný dojem. Možno z nej raz bude, ak bude tvrdo politicky a bez chýb pracovať, aj premiérka tejto krajiny.

Večer sa prelínali dve debaty. STV mala osem volebných lídrov s najnižšími preferenciami a na TV Markiza to bola zaujímavejšia štvorka – Danko, Hlina, Kollár a Sulík. Danko sa veľmi rýchlo dostal z konfliktu so Závodským a predviedol asi svoj najlepší predvolebný výkon aj keď niekde vystrelil . Opäť zdôraznil, čo všetko urobila SNS pre občanov a podnikateľov. Z Hlinu sa prevteluje do nezrozumiteľného prozaika a nie politika. Jeho odpovede na otázky nabrali vždy básnický nádych, do ktorého tak zamotal svoje odpovede, že tomu nemohol nikto rozumieť a zapamätať si to. A to chce Hlina potiahnuť KDH do parlamentu a keď povedal, že kresťanské zásady sú moderné už 2000 rokov, tak som sa schuti zasmial. Za to by si skôr on zaslúžil Nobelovu cenu, ktorú chcel navrhnúť Dankovi za výrok v TA 3: „Špajza je plná, poďme si požičať.“. O tom, že to myslel vážne svedčí aj to, že to po niekoľkých minútach znova zopakoval. To znamená, že budeme moderne aj upaľovať bosorky, kacírov, homosexuálov, brať majetky a vzniknú inkvizičné súdy atď. Bravo občan Hlina!!! Pardon spomenul som si z jeho rečí na brúsené sklo vo vitríne, apokalyptickú jazdu a potom, že sa ako obvykle prejavil ako bezvedomostný politik. Až sa čudujem, že si ho KDH zvolilo na čelo strany. Kollár tentoraz svojimi argumentami debatu vyhral. No zostal nám pravicový knihovnícky reklamný maklér Sulík. Už začínam mať dojem, že čísla 11 a 44 znamenajú čosi extrémistické, keď si zakaždým knižku priloží k prsiam a ukazuje nám ich v každej volebnej debate minimálne tri krát. A nebolo tomu  inak ani teraz. A nezabudne vždy zopakovať, že pod tými číslami sa skrýva najlepší program. To isté vravel pred štyrmi rokmi, keď sa už pasoval na premiéra a nakoniec sa opäť stal držiteľom balónika, ale prasknutého. Opäť trval na odštátnení nemocníc, ale tentoraz ich pre zmenu chce „dať“ do držby okresom krajom a združeniam. Nevedel som, že okresy a kraje nepredstavujú štát, ale sú súkromné spoločnosti. Celkom zaujímavá novina. Čo všetko sa len v zavádzaní voličov nedozviem?

No a divák-volič si má vybrať. Aj dnes sa bude v mediách horúco zvolebnievať. Bude to naozaj ťažká volebná dilema pre tých, ktorí používajú svoju „mozgovňu“. Zakuklení v tom majú jasno. Nad ponukou môžeme len plakať.

Pavel Jacz