Moje pohľady

Čudesná situácia vznikla s naším štrnástym europoslancom. Jedna časť (SaS) je spokojná a druhá (KDH) sa osočila proti rozhodnutiu Ústrednej volebnej komisie. KDH zatiaľ u nás neparlamentná strana sa oháňa väčším počtom hlasov svojej strane o 7 stotín percent tj. 700 hlasov!!!! a nárokuje si na Ústavnom súde SR kreslo už teraz a nie až náhradnícke po Brexite. Veď by kandidátke Lexmannovej ušli minimálne aj s náhradami tri cca 15 000-cové príjmy! Teda premenené – tri nové automobily strednej triedy. Zaujímavá kovbojka medzi Eugenom Jurzycom zo SaS a Miriam Lexmannovou z KDH o tri super platy a o 3 supe-super náhrady sa dostala až na ústavný súd.
Bača Ďuro s honelníkom Vinckom so sedliackymi rozumami na salaši v Očovej by to vyriešili oveľa jednoduchšie ako zbor našich super prešpekulovaných poslancov v NRSR, ktorí dotvorili, kvôli Brexitu volebný zákon. Veď v Európskom parlamente nás zastupujú Slováci a nie Poliaci, alebo Nemci i keď mená oboch svárnikov pôvod nevylučujú. Nerozumiem, prečo tu hrá hlavnú úlohu nejaká strana. Naši europoslanci majú zastávať postoje Slovenska a jeho obyvateľov! Nie jednotlivé strany!!! A preto si myslím, že počty hlasov kandidátom majú rozhodnúť primárne a nie prešpekulovaný papočet a percentá hlasov strane.
Zoznam zvolených poslancov
1. Monika Beňová, SMER – sociálna demokracia, 89 472 hlasov
2. Michal Šimečka, Koalícia Progresívne… 81 735 hlasov
3. Lucia Ďurišová Nicholsonová, Sloboda a Solidarita 52 331 hlasov
4. Miroslav Číž, SMER – sociálna demokracia 51 362 hlasov
5. Milan Uhrík, Kotleba – Ľudová strana… 42 779 hlasov
6. Miroslav Radačovský, Kotleba – Ľudová strana… 42 276 hlasov
7. Eugen Jurzyca, Sloboda a Solidarita 33 540 hlasov
8. Ivan Štefanec, Kresťanskodemokratické hnutie 33 128 hlasov
9. Michal Wiezik, Koalícia Progresívne… 29 998 hlasov
10. Miriam Lexmann, Kresťanskodemokratické hnutie 27 833 hlasov
11. Martin Hojsík, Koalícia Progresívne… 27 549 hlasov
————————————————————————————-
12. Vladimír Bilčík, Koalícia Progresívne… 26 202 hlasov
13. Peter Pollák, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé… 23 815 hlasov
14. Robert Hajšel, SMER – sociálna demokracia 13 773 hlasov
Takže toto sme si podľa čudesného zákona zvolili. Zákona, ktorý nereflektuje skutočné výsledky volieb. Je to zámerné, alebo nie?
Poslední traja poslanci Bilčík, Pollák a Hajšel by podľa počtu hlasov miesto v europarlamente nemali a namiesto nich by podľa počtu hlasov obsadili eurokreslá nasledujúci kandidáti s číslom miesta v celkovom poradí:
7. Milan Mazurek, Kotleba – Ľudová strana… 39 496 hlasov
13. Branislav Škripek, Kresťanská únia 26 963 hlasov
14. Marián Čaučík, Kresťanskodemokratické hnutie 26 306 hlasov

To znamená, že Progresívne Slovensko by nebolo až takým jasajúcim víťazom, pretože by mu s tromi poslancami EÚ konkurovali strana Kotleba – LSNS a KDH, SMER by mal iba 2 kandidátov a Matovičove OĽaNO bys prvým rómskym europoslancom ubami klaplo naprázdno.
Pri skoro 23 percentnej účasti by to boli aj tak neobjektívne výsledky a teda výber určite nezodpovedá skutočnosti. Polepšili sme sa v Eurovoľbách vďaka masívnej a totálne besnej reklame o 7 percent, ale chvost v EÚ sme nikomu neprenechali.
Je zaujímavé, že podľa Ústavy SR na referende sa musí zúčastniť minimálne 50 percent voličov, inak je neplatné. Prečo to neplatí aj vo voľbách? Posledné prezidentské nedosiahli ani 50 % a majú byť objektívne, a čo Eurovoľby? Ak by prišlo k urnám iba 7 voličov s dvoma hlasmi a každý kandidát by dostal po jednom, mali by sme 14 zvolených poslancov! To by bolo terno! Ale to iba vtedy, ak by sa nikto z nich náhodou nepomýlil v mene vyše 5 miliónového národa Slovákov!!! Naozaj je to fraška a nie skutočné voľby a skutočne plané a jalové vyjadrenie sa Slovenskej republiky smerom do EÚ.
A opäť sa pozastavím nad tým, čo som napísal naposledy (http://paje.blog.pravda.sk/2019/05/28/a-zase-sme-posledni-po-dalsej-volebnej-euromaturite-a-koho-sme-vystrelili-do-ep/). I napriek veľmi rýchlemu zásahu zhora to čítalo viac ako 1000 čitateľov.
Prečo nie sú u nás voľby povinné? Len preto, že to, čo sme mali pred 30-timi rokmi bolo zlé? Zúri teda socializmus v Belgicku, Luxembursku, Grécku, či Estónsku, keď pre ich občanov to nie je iba občianska povinnosť (v slovenskej farizejskej náture táto definícia znamená, že to máme na háku a všetko ostatné je dôležitejšie, aj umývanie auta, záhradkárčenie, aj leňošenie, aj nemám záujem, samozrejme, ak zasvieti červená na kamere, tak počujeme, aké sú všetky voľby dôležité a ako všetci pôjdu vhodiť svoj názor do volebnej urny), ale zákonná povinnosť?
Pavel Jacz