Moje pohľady

Uplynulý víkend vytiahol na ústavnú, ale iba reprezentatívnu funkciu, nové ešte pred tromi mesiacmi neznáme meno Zuzana Čaputová. Máme teda vďaka dobre zaplatenému marketingu nového prezidenta. Prezidenta, ktorý prinesie zmenu, slušnosť a čo ja viem, čo ešte. Naša prvá prezidentka v krajinách V4 môže byť osviežením. Avšak mám obavy, či to bude len osviežujúca sprcha, alebo doslova prudký výron hasiacej peny. Na jednej strane sme počuli, ako si nová prezidentka váži súčasného prezidenta a na strane druhej, že chce priniesť zmenu, priniesť slušnosť a ďalšie otrepané frázy, ktoré sme počuli presne pred piatimi rokmi .

Áno, presne to isté hovoril Kiska. A položme si otázku, čo priniesol daňový kriminálnik, oberač pozemkov do slovenskej politiky. Človek bez skúseností v politike, zato s veľkými skúsenosťami v exekúciách. Pre objektívnosť musíme povedať, že aj charitatívec a darca prezidentského platu. Som zvedavý, či by tak urobil aj teraz po enormnom zvýšení prezidentského platu. Peňazí od ožobráčených ľudí má dosť, tak povedzme, že možno. Čo nám zmena priniesla? Ešte viac rozháranú politickú scénu, porušovanie ústavy, skoro štátny prevrat, škandalizovanie koalície a ešte väčšie názorové rozdelenie spoločnosti. Pre objektívnosť musím povedať, že jeho posledný predvolebný príhovor pred druhým kolom bol konečne na úrovni. Nuž, aj v televízii je každý 5 rokov elévom a to asi platí aj v prezidentskej funkcii.

Pani budúca prezidentka nám ústne sľúbila presne to isté ako Kiska, ale s oveľa lepšou rétorikou s naoko utrápeným výrazom ženy, ktorá na voličov z neoliberálneho spektra citovo veľmi zabrala. Teda zmenu. Len nerozumiem tomu frenetickému objatiu Kisku s víťaznou Čaputovou. Že by to bola eufória z možného udelenia milosti? Nerozumiem ani, ako si mohol dovoliť nezávislý úradujúci prezident otvorene podporovať jedného z kandidátov na prezidenta!?!? Prezident všetkých občanov Slovenska, okrem štvrť milióna s inak zaškrtnutým volebným lístkom, ako by si dodnes na tróne najhoršie sediaci slovenský prezident, predstavoval. Takže sľuby, sľuby, sľubičky. A na tie nachytal o 250 000 voličov viac, ako budúca prezidentka. Štvrťmilónom teda začal pracovať mozog.

Horšie je to, že sa pani Čaputová prihlásila k hodnotám úradujúceho prezidenta. To sú len prvé, ešte neoficiálne a zatiaľ iba v rečovej rovine kroky budúcej hlávky nášho štátu. Na jej úradovanie a hodnotenie si budeme mušieľ ešte počkať. Uvidíme, akú zmenu chce priniesť.

Jedno je však už dnes isté. Pani Čaputová má zo slovenských prezidentov doteraz najnižší mandát na vládnutie. Volila ju necelá štvrtina voličov a pätina obyvateľstva Slovenska. Ale víťaz berie všetko, takže sa musíme uspokojiť s takto slabo zvolenou prezidentkou. A to je tá zúfalosť slovenskej politiky. Trom štvrtinám voličov je jedno, kto bude prezident štátu. Prezident, ktorý iba navonok reprezentuje krajinu a môže na domácej scéne iba radiť, rýpať, kydať, rozoštvávať a menovať štátnych funkcionárov a podpisovať či vetovať zákony i medzištátne zmluvy -teda to,  čo mu predloží parlament .

No a ďalšou zúfalosťou slovenskej politiky je už po druhý raz opačne zaužívaný spôsob postupu funkcionárov na post hlavy štátu. Táto reprezentatívna funkcia by mala byť za odmenu pre človeka, ktorý celý svoj politicky život venoval rozvoju štátu. Ale na Slovensku je to presne opačne. U nás začalo platiť zúfalstvo, podporené dobrým marketingom. A to so zahraničnými peniazmi. (V tejto súvislosti spomeniem otvorené priznanie Milana Šimečku, ako Sorošove peniaze pomohli zvrhnúť Mečiara pozri tu (https://youtu.be/RWdTwUoIzWk) a práve syna Milana ŠImečku ml. si budúca prezidentka vyberie za svojho zahraničnopolitického poradcu!!!)

Pred piatimi rokmi sme si zvolili za prezidenta človeka, ktorý sa po skončení mandátu, vďaka svojmu povedomiu medzi obyvateľstvom a svojej funkcii, vrhne do reálnej politiky a začne po piatich rokoch prípravky v Pionierskom paláci siahať v novozaloženej strane do útrob politiky, pretože ako prezident mohol iba kúriť, svietiť, neplodne kritizovať (žiaľ, jeho slová po mnohých lapsusoch vďaka zlým poradcom nemali váhu), rozoštvávať, podporovať už spomínanú neoliberálnu pätinu národa ako NEZÁVISLÝ PREZIDENT, chodiť po služobných dovolenkách, bratať sa s ČokoBarónom, ktorý zhumpľoval a skorumpoval Ukrajinu, pracovať iba štyri dni v týždni a lietať za svojou polovičkou, ktorá funkciu prvej dámy odignorovala, Nuž vydržali sme päť rokov a ak bude pani Čaputová rovnako zlou prezidentkou opäť to ustojíme. Verme však, že nebudeme musieť prešľapovať na mieste.

Včera som si vymieňal názory so svojim známym, tiež novinárom z druhej ideovej strany, ktorý mi argumentoval, že ani Macron nevyšiel z politiky a je prezident. Áno, ale rozdiel je v politickom systéme. My máme parlamentnú demokraciu a Francúzsko prezidentský systém. A to je obrovský nepomer. U nás je, na rozdiel od krajiny Galského kohúta, prezident iba figúrkou a nie riaditeľom diania ako Macron. No a už vychádzajú na povrch jeho kardinálne chyby v riadení štátu z nedostatočných politických skúseností. Chudobnejšia časť Francúzov sa začína mať rovnako, ako naša chudobná časť obyvateľstva a to je najmä pre žlté vesty obrovský problém. Rozdiel je v tom, že Slováci zvyknutý jesť z rúk do úst a znesú všetko, ale Francúzi nie. Našťastie je u nás zodpovedná vláda, ktorá je v nemilosti masmédií a cca 60 000-70 000 verejne slušne ziapajúcich obyvateľov zväčša študentov, ktorí sa chodili na slovenské námestia „slušne“ vykričať a pozabávať sa a potom z nich mali kaviarníci úžitok.

Aj v 89-tom roku začali študenti protestovať a tí sú dnes vďaka širokolakťovej priebojnosti vo vysokých funkciách a ich láska a spravodlivosť zahnili na námestiach po nežnej. Dnes kradnú, tunelujú, provízujú, podvádzajú – jednoducho život z hľadiska egoizmu ich mozgy celkom prerobil. Taký a to je život a život je zmena. Verím, že sa už nedožijem plného vystrájania dnešných „slušných“ študentov, kedy budú oni rozhodovať o osude Slovenska.

Ja nie som z toho všetkého zúfalý, ale verte mi, neteší ma to!!!

Pavel Jacz