Moje pohľady

Už neraz som písal ešte aj na blogoch hospodárskych novín o tom, že u nás funguje sudokracia a nie demokracia. Všetko však bolo spôsobené mojím pozorovaním súvisiacich vzťahov. A vzťahov našej právnickej elity. Vyložené a evidentné dôkazy mi chýbali. Až do štvrtka či piatka, keď sa prevalilo to, že Ústavný súd SR riadiaci sa Ústavou SR prerobil samotnú ústavu- teda náš najvrchnejší dokument. Nemôžem si pomôcť, ale nedáva mi to logiku. Ak Ústavný súd riadiaci sa Ústavou má strážiť na jej základe zákonnosť a on si jednoducho vyčistí niečo, čo schváli ústavná väčšina poslancov nášho najvyššieho zákonodarného zboru, je pre mňa absurdum non plus ultra. Je to totálne potretie demokracie na Slovensku!!! Ešte by si mohli schváliť do ústavy vedúcu úlohu sudcov vznikom Sudcovskej strany Slovenska (SSS) a to tak, že sudcovia vládnu Slovenskom a vo vláde, v parlamente i na mieste prezidenta môže byť iba bývalý alebo súčasný sudca a to až do smrti!!! A potom by sme mali vystarané. Všetko by právne fungovalo, ako má!

Zaujímavé boli reakcie aj niektorých poslancov, vraj je to prelom a dobrý prelom v strážení ústavnosti. A na jeho základe si môže skupinka ústavných sudcov prispôsobiť tak ústavu, aby si mohli robiť, čo chcú.

My občania sa musíme riadiť zákonmi. Ak to nedodržíme, znášame následky. Prečo potom pri nejakom zákone (napríklad platenie daní), ktorý sa nám občanom nepáči, ho nemôžeme zmeniť či odstrániť zo zbierky zákonov, keď to môže spraviť malá hŕstka ústavných sudcov konkrétne 13 ľudských bytostí ako sme my všetci??? Preto by to potom mohlo spraviť napríklad aj 100, prípadne 1000 nespokojných občanov s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Či nie ?

Sudcovia teda rozhodli o svojej nadradenosti, teda sami o sebe, aby zostali najnadradenejšími z nadradených. Veľmi mi to pripomína výrok z protikomunistického animovaného filmu, ktorý som videl za socializmu na ORF Animal farm – teda Zvieracia farma, kde na chlieve pre svine, ktoré sa vyvaľovali a riadili všetky ostatné podriadené zvieratá hospodárskeho dvora, ktoré ťažko dreli, bolo známo farebne napísané „komunistické heslo“: „Všetci sú si rovní, len niektorí sú rovnejší!“ A to teraz platí ako vyšité na sudcov Ústavného súdu SR. Azda sa tých odchádzajúcich 9 ústavných sudcov bojí, že by už nemohli po bezpečnostných previerkach opäť šarapatiť na súdoch? To mi pripomína niečo veľmi  otrasné, hnusné, zapáchajúce, skazené, podvodnícke, vyvrheľské a mafiánske, Žiaľ, sem to presne napísať nemôžem.

Pavel Jacz