Moje pohľady

Strach je silná motivácia, nie však na mňa (narodil som sa totiž v znamení barana a ľudia narodení v tomto znamení majú strach. egoizmus i obavy potlačenú na minimálnu úroveň) a aj niektorých ďalších novinárov. Ale je ich neuveriteľne málo. Ja som mal asi šťastie, že ešte žijem a to pre dve veci. Moja vyšportovaná telesná konštrukcia odolala kopačke zo zadu do hlavy presne do miesta, kde samovražedná strela z pištole spôsobí okamžitú smrť, na ktorú som nemohol reagovať a ktorej razancia by určite zlomila väzy nevyšportovanému novinárovi. A po druhé, bolo iba pol roka po nežnej revolúcii a ešte nebolo zvykom strieľať a vraždiť, ale verejne na sviatok pracujúcich 1.mája zbiť a dokopať! Strieľať a vyhadzovať autá do vzduchu začali páchatelia o dva tri roky neskôr.

Musím napísať, že ani ja som si i napriek tomu nepredstavoval ani vo svojich snoch, že by niekto niekto u nás zastrelil novinára. Vražda dokáže stmeliť dotknutú komunitu. Tak to bolo aj v mojom prípade po reportážach o vekslákovi Petrovi Steinhübelovi, ale iba na úvod. Postupne, ako sa zväčšoval odstup od skutku, tak sa strácal aj záujem ustráchaných novinárov o tom (zostal iba jeden redaktor Pravdy Peter Ondera, ktorý i napriek Žaluďovým vyhrážkam odinformoval môj prípad až do konca), ako ma Peter Stienhübel alias Žaluď s Ilijom Čučanovom a Robert Farkašom alias Fazeky dokopali pred vtedajším bratislavským korzom za sochami na námestí SNP pred zrakmi vyše 100 ľudí! A z týchto ľudí, z ktorých až na jednu výnimku dcéru významného sochára Halinu Bartfayovú, nikto nič nevidel a ten, kto náhodou videl , na súde zo strachu svoju výpoveď poprel, ako svedkyňa Jarmila Grivnová. Keď som ju pred pár rokmi stretol a pýtal som sa jej prečo klamala, rýchlo nasadla do svojho drahého SÚV-ečka a červeno hanbiaca sa bez slova odišla!

Presne zorganizovanému scenáru, hoci fakty vraveli jasnou rečou, skorumpovane uveril dnes už na spokojnom zabezpečom dôchodku sudca Jozef Mihál (známy z čudného prepustenia bankomatovej mafie )a na odvolacom konaní to za 20-30 minút odklepol aj sudca vtedy krajského súdu Mikuš, ktorého brat ,môj spoluvojak z vojenskej katedry ma ubezpečoval, že jeho brat úplatky neberie!!!

Musím konštatovať, že polícia si urobila zo začiatku svoju prácu dobre a zo začiatku aj prokuratúra. Ale potom začala pokrivkávať. Možno aj preto, že Ilja Čučanov „chodil“ s dcérou Generálneho prokurátora a začali do toho vstupovať a ovplyvňovať trestné stíhanie aj špičky polície.

A čo s týmto prípadom má spoločné Boris Kollár? Ten na terasách za sochami ani nebol, ale na pojednávaní sa objavil ako svedok a najmä, ako mi povedal pred konaním súdu, keď som ho stretol pred hlavnou poštou a pýtal som sa ho, prečo ide svedčiť, keď tam nebol, mi odpovedal, „vieš, Peter je môj veľmi dobrý kamarát a tak mu pomôžem“.

Myslím si, že lepšie by bolo z jeho strany v kauze Jána Kuciaka mlčať a nie sa vyjadrovať v symboloch, ako som si prečítal včera a dnes v titulkoch TA3.

Boris Kollár: „Dúfam, že táto spoločnosť sa neposúva do stavu, keď budú novinári bežne vystavovaní takýmto postupom“.

Aké to pokrytectvo poslanca, ktorý za 30 rokov navonok zmenil svoje názory!!!!

Citujem z rozsudku: „ Svedok Boris Kollár sa k incidentu vyjadriť podrobne nevedel (veď tam ani nebol pozn. autora), nakoľko túto šarvátku považoval za bežnú. V postate videl len obžalovaného Steinhübela padať smerom ku kamenným kvetináčom spolu s poškodeným, ktorého poznal z videnia. Bližšie podrobnosti uviesť nevedel. Incident potom nesledoval.“ Koľko klamstva a banalizovania v jeho výpovedi presne zapadajúceho do vytvoreného scenára!

Horšie je, že jeho strane uverili najmä mladí voliči surfujúci po internete nepoznajúci fakty z jeho života.

Touto cestou vyjadrujem uprímnú sústrasť rodinám oboch obetí vraždy a verím, že i napriek mojej nemilej skúsenosti dotiahnu prípad dvojnásobnej vraždy vyšetrovatelia, prokurátúry a najmä súdy, ktorým neverím po niekoľkých skúsenostiach ani dnes, do zdarného konca neovplyvňované špičkami zodpovedných!

Pavel Jacz