Moje pohľady

(Zdroj Sputnik News) To, čo sa dnes deje v spoločnosti, v politike, na štátnych úradoch a najmä v policajných a s nimi súvisiacich zložkách, ktoré majú dbať na dodržiavanie zákonov je výslednica ťaženia súčasnej klapkovo jednosmernej „najprofesionálnejšej“ slovenskej vlády v histórii (aspoň si myslím, že „šikovnejšía“ nebola žiadna doteraz), ktorá napriek dennodenne zvyšujúcej sa nepriazni obyvateľov žije stále v presvedčení, že to, čo robí je absolútnym najvyšším trendom svetovej politiky. Jej členov nezaujímajú drobnosti, ako nejaké plagiátorstvá, zneužívania služobných vymožeností, nosenie rúšok, dôstojný život ľudí či valiaca sa ekonomika do vriaceho kráteru. Veď to sú pre nich nepodstatné témy pre život. Dôležité je hľadať nepriateľa, nadávať mu, šikanovať ho, zatvárať a možno aj zabíjať (i keď nepriamo) a vytvárať opatrenia, ktoré nepochopiteľne obyvatelia pociťujú ako život v strachu. Ale veď ten strach je iba v obyvateľoch a to je pre koalíciu nepodstatný element, ktorým sa predsa nebude zaoberať, aby stratila čas na svoje vlastné vyťažovacie manévrovanie smerom k hrabaniu šušťopapierikov a na smerovanie k diktátorizmu. Aj slobodu delia na dve časti. Na tú svoju neobmedzenú a na ostatnú oklieštenú pre všetkých mimo svojej veliteľskej garnitúry.
Vraví sa, tam kde sa dvaja hádajú, vyhráva tretí. Toho zatiaľ nevidieť! Vládna koalícia dosiahla aj túto pre ňu vyhovujúcu métu Svojimi vyjadreniami dokazuje, že rozoštvať jedných proti druhým je pre dnešných zodpovedných politikov taká hračka ako pre chlapcov autíčko a pre dievčatá bábika. Svojimi vyhláseniami vytvárajú nesúhlas medzi dvoma skupinami obyvateľov. Hádajú sa medzi sebou, útočia a osočujú protivníkov z opozície, permanentne chrlia na súperov „prekrásne“ výrazy, ktorí im to dvoj, niekedy trojnásobne vracajú. Najfrekventovanejšie slová brániace všetky problémy a ťažkosti, ktoré dookola omieľajú sú: lebo SMER, lebo Fico, lebo korupcia, lebo zlodeji a lebo mafia. Samozrejme, že stena vracia náporové útoky a tak viem, že nám zase vládnu plagiátori, neschopáci, amatéri, zlodeji a kriminálnici. Toto všetko musí ľud slovenský absorbovať do svojho vnútra. Preto sa už hádajú aj ľudia i kamaráti.
Mal som priateľa z detstva – veľmi dobrého kamaráta, z ktorého sa stal úspešný podnikateľ v rybnom priemysle. Dnes si v dôchodku užíva plody svoje práce. Prežili sme spolu pekné uličné detstvo. Deň, čo deň sme sa vídali v škole, je o rok starší, spoločne sme bojovali proti starším agresívcom na škole a aj po škole sme boli spolu. Hrali sme futbal, chodili sme po okolitých záhradách a oberali ovocie priamo zo stromov. Vedeli sme, kde dozrievali všetky druhy ovocia, ktoré sme ochutnávali priamo na strome. Nikdy sme nebrali domov, iba vychutnávali najčerstvejšie a plnili si žalúdky ako sme vládali. Boli sme skoro ako dvojičky. Dnes si nevieme prísť na meno, po telefonáte plného politických rôznonázorov mi zložil telefón. Keď mal meniny, blahoželal som mu pri kvalifikovaní jeho osoby ako dobrý kamarát a politický nepriateľ. A zase sme spustili politiku. Zložil aj po druhý raz. (Z mojej práce som zdedil nasledujúce. Kto mi dva krát odmietol rozhovor, mikrofón som mu na rečnenie už nikdy neponúkol! Vždy som ich po prvom odmietnutí na to upozornil a viac nebol problém s odmietaním.). A tak mi zostalo iba niekoľko epilógových sms a tým naše veľké kamarátstvo zažilo derniéru. Mne možno urobiť neférovosť iba dva krát! Tretí raz už nebude mať môj bývalý kamarát Geňo možnosť zložiť mi telefón. Nuž, prežijem to. Ale koľko takýchto rozpadajúcich vzťahov zapríčinila súčasná polarizovaná politika. Ľudia sa začali hádať, nenávidieť, robiť si naprieky, okydávať toho druhého a ignorovať. Po čase mnoho zarputilých pochopilo a časom ďalší pochopia, že obhajovalo neobhájiteľné a volilo z frustrácie a zo zlosti. Nie však rozumom. No, ale aj takéto facky treba v živote absorbovať. Väčšine to pomôže a tomu zostatku so zaklapkovanými očami a bloknutou mozgovňou nepomôže už nič.
A sme pri tom najšikovnejšom politikovi. Matovič svojimi klamstvami, nadávaním na predchodcov, okydávaním a hádzaním presmradľaveného hnoja na súperov dokázal oklamať vyše pol milióna ľudí, čo je zhruba 10 % slovenských voličov či 25 percent z tých, čo prišli voliť a zrazu sa z neho stal víťaz volieb a slovenský premiér, kde mal možnosť potvrdiť svoje tvrdenia. Ale ťažko sa dokazuje vymyslené klamstvo. Napríklad, že vila v Cannes, na ktorú vylepil nálepku Majetok Slovenskej republiky, patrí Počiatkovi a nie francúzskemu obchodníkovi, ktorý chcel Matoviča zažalovať, čo žehlil u prezidenta Macrona. A v kydaní hnoja a klamstiev nepoľavuje ani teraz, keď sa mu začína rúcať republikový i policajný domček z karát. Potvrdil to aj v poslednom televíznom vystúpení v relácii V politike na Ta3 19. septembra i po odvolávaní ministra vnútra, kde opäť za všetko, čo pokazili jeho ľudia a s čim si nevedia rady, vinil SMER, Fica, mafiu, zločincov. Lenže všetko je inak. Kto tomuto indivíduu už dnes uverí? Iba jeho fanatickí stúpenci a tých je čoraz menej. Po roku  vládnutia sa musel s hanbou presunúť o post nižšie, aby sa nerozpadla koalícia a zasadnúť do kresla dôležitého odvetvia, ktorému nerozumie. A opäť šikovne dokázal znížiť svoje preferencie na dnešných možno 8 percent, čo predstavuje o viac ako dve tretiny voličov menej  (na zhruba 180 tisíc) a to je naozaj šikovný úpadok. Preto začína pritvrdzovať aj v chystaných zákonoch, ktoré by mali demokraciu na Slovensku posunúť k diktatúre práva istej skupiny okolo špeciprokurátora  s ministrom vnútra – Lipšica s Mikulcom. Všetko je však zatiaľ opačne, ale víťaz posledných volieb si myslí, že to zmení a jeho poklonkári si stále hudú svoju geniálnu pravdu, obchádzajú riešenia problémov, bagatelizujú ich a pilotujú SlovTitanic. Naďalej sa tvária, že majú patent na pravdu a všetko je tak, ako má byť. Čo z toho, že nedôvera najšikovnejšieho politika sa vyšplhala na 85 percent a naďalej stúpa.
No povedzte, nie je Matovič už druhý rok najšikovnejší slovenský politik? Áno, ale treba dodať, je super šikovný, ale v klamstvách!!!
Pavel Jacz