Moje pohľady

Dennodenne nám televízne kamery prinášajú skutky zbojníkov – zbohatlíkov, ktorí sa doteraz tvárili ako ctihodní občania, ktorí si za úplatky vybavia všetko. Aj portréty, knižky o „úžasných“ ľuďoch (Napríklad Majského falošne klamstvami gloriolizovala Ivana Havranová, samozrejme, že to nebolo zadarmo a takýchto „super knižných portrétov“ nájdeme v kníhkupectvách naozaj veľa.), ktorí si teraz predhrievajú postele na trvalejšie ubytovane v minimálne v 15 hviezdičkovom hoteli (prepáčte za omyl samozrejme – má byť 15 ročnom ubytovaní v hoteli Leopoldšpeciál). Doteraz spokojne žijúce rodinky prichádzajú o hlavy rodiny. Manželky boli rozmaznávané šperkami, autami, dovolenkami, zažili všetko, čo by mohli zažiť a ich deti si vytvárajú nadstatus medzi spolužiakmi. Rodinka žila v luxusnom dostatku. Čo tam potom, že sa chvastala pred druhými cudzím, teda štátnym, alebo úplatkovým perím. Takto je to na Slovensku už dlho, masívne sa to začalo ešte v Československu po likvidácii socializmu. Kam sa pozriete, tam sa zodpovední takto korupčne správajú. To, čo dnes vidíme dennodenne v televíziách je síce pre samotných aktérov nepríjemné, ale ich rodiny zostávajú v dostatku (Bašternákova rodinka naďalej býva v zhabanom dome pri Slavíne). No čo, odsúdení si odsedia pár rôčkov. Vyjdú o 10 a viac rokov starší, ale podstata, že sa postaral o rodinu, aj keď dostane nejakú finančnú pokutu, prípadne mu vezmú majetok, jeho rodina má nárok na adekvátnu časť. A tak si rodina žije stále v dostatku za naše, avšak špinavé peniaze, ktoré neprekážali ani kedysi ministrovi financií Československa Václavovi Klausovi („Ja nerozlišuji medzi čistými a špinavými penězmi! Hlavné, že jsou!“), ktorý stanovil prvú latku kradnutia a prakticky svojím vyhlásením odštartoval zlodejiny. Prečo je to stále tak?

Pretože okrem iných opatrení v rámci kontrol sú tresty mierne a nelogické k takýmto prípadom.

Čo tak pouvažovať nad inou metodikou. U toho, kto dokázateľne ukradol minimálne 100 a viac Euro zo štátneho a žije v luxusnom dostatku, je predpoklad, že o x ďalších obohatení zo štátneho a úplatkoch nemáme vedomosť, alebo ich nevieme dokázať. A ten, čo vezme peniaze raz, vezme aj druhý i ďalší krát.

Títo ľudia žili zo štátneho, alebo z úplatkov, z provízií a tak krivili naše zákony a predpisy, rozpredávali štátne majetky aj vyše 30 rokov. Ti mladší začínali pred dvoma-tromi rokmi od piky a už dnes dávajú najavo svoju nadradenosť super drahými limuzínami, športiakmi a SÚV-čkami s vedomím, že súkromný majetok je nedotknuteľný. Áno vo väčšine odsúdených prípadoch je aj nedotknutý a v niektorých len časť.

Smiešne „demokratické“ oznámenia o sprísnení protikorupčných opatrení neprinášajú veľké výsledky, skôr len minimálne a len na úvod pôsobenia nového funkcionára. Po pár mesiacoch sa naučí, ako „brať“. Čiže aj priznávanie majetkov je len proforma.

To, že si odsedí dotyčný časť vo vyšetrovaní a potom vo väzení je pre nás daňových poplatníkov malá náplasť, keď mu ešte musíme platiť pobyt a stravu.

Prečo by mali títo dotyční, ktorí svojimi pokriveninami ubližovali ľuďom a štátu a brali provízie,

vysedávať za naše za mrežami? Veď fyzicky nikomu neubližujú a nie sú nebezpeční voči ľuďom.

Navrhujem pre spomínaných trest, ktorý by určite viac odstrašil budúcich úradníkov, politikov, podnikateľov až po oligarchov, prokurátorov, vyšetrovateľov, advokátov a najmä sudcov, aby nekrivili systém, ktorý tu vládne.

Čakám, kedy sa zmení trestný zákonník jasne definujúci trest za zlodejinu, tunelovanie, šmelinu, obchod s narkotikami a bielym mäsom, krátenie dane, úplatkárstvo, provízie, finančné vydieranie a ďalšie. Viem, že to nenapíšem jasne právnicky, ale ľudsky, tak ako to cítim nielen ja.

Tomu, komu zistia vyššie spomínané prehrešky ako trestné činy, ako prvé by som mu ešte len pri podozrení a pred obvinením zaistil a po rozsudku zhabal majetok vrátane všetkých účtov a majetkov po svete, aby nemal dotyčný a rodina z čoho čerpať, ale aj dokázateľne manželke a deťom, ktoré korešpondujú s nezákonne zadováženými peniazmi (obžalovaný by musel zdôvodniť každú jednu drahšiu položku, ako ju získal). Zároveň by museli banky a katastre registrovať všetky presuny majetkov a veľkých peňazí od účinnosti zákona, aby sa dalo siahnuť aj na tieto položky. Ak by odsúdený argumentoval o daroch a dedičstve, tak by rovnako o ne prišiel. Tým, že by prišiel o ubytovanie, tak by mu štát vyčlenil jednu izbovú bunku na ubytovni aj pre rodinu, kde by museli byť kontrolovateľní aj každý týždeň probačným úradníkom a to počas celého trestu. Manželka by počas výkonu trestu manžela musela byť zamestnaná (nemala by nárok na podporu v nezamestnanosti) a nemohla by podnikať a nesmeli by sa rozviesť, ani opustiť manžela. Rovnako aj on, čo by bola forma trestu. Odsúdený by dostal trest 20 rokov verejnoprospešných prác za minimálnu mzdu (12 hodín denne), ak by bol v penzii, tak by dostával minimálny dôchodok a nesmel by mať iný príjem! Ako rodina, by mali zákaz piť alkohol, brať upokojujúce tabletky, prijímať akékoľvek formy darov, prenajímať si a používať cudzie veci, aby si dostatočne uvedomili, čo zapríčinila hlava rodiny zlodejinou! Manželia by prišli aj o vodičské preukazy. A toto by trvalo v stanovenom treste napríklad 15 –20 rokov bez možnosti jeho skrátenia!

Myslím si, že ešte dopracovať drobnosťami tento návrh by bol dostatočným mementom pre tých, ktorí si žijú luxusne a slušne zo štátnych a úplatkárskych peňazí! Odsúdení by sa zoznámili so svetom, kde by museli obracať každé euro tak, ako to majú stotisíce ľudí na Slovensku a tí naozaj nič zo štátneho neukradli! Toto by bol adekvátny trest, nie tie, čo ich čakajú.

Mnohí si položia otázku, prečo som zahrnul do toho aj manželky a deti. V 90-tich percentách manželky vedia o praktikách manžela, a v 10-tich, keďže majú zmysel aj na to, že ich manžel podvádza, tak určite majú zmysel aj nato, že ich manžel „berie“. Ale im to samozrejme neprekáža, lebo si užívajú nakradnutý majetok. A rovnako je to aj s deťmi, ktoré sú vychovávané v duchu bohatstva a zlodejiny a vo vedomí nadradenosti nad ostatnými. Čo z nich môže vyrásť? Ďalší pokračovateľ praktík hlavy rodiny. Možno ideálne by bolo deti, o ktoré by sa takíto potrestaní rodičia adekvátne nestarali, umiestniť do domova, aby nepociťovali trest a depresiu rodičov v praxi.

Takýmito trestami sa vyhneme míňaniu miliónov Euro na pobyt odsúdených vo väzniciach. A nebudú sa trhať rodiny. A termín dobre sa vydala, sa zmení na vydala sa za slušného čestného človeka, nie zlodeja, podvodníka a úplatkára.

Myslím si, že po takejto hrozbe exemplárnych trestov začnú všetci, ktorí doteraz nežili čestne uvažovať a nervózne čakať, kedy sa na nich príde. Žiaľ, myslím si, že táto forma netradičného trestu je utópiou a nie realitou, lebo by sa určite našli nejakí aktivisti, čo by vykrikovali o nedemokratických doteraz nezaužívaných trestoch a EÚ z ústa von Lajnovej by sa ozvala. Tak čo, pani ministerka spravodlivosti Kolíková. Pripravíte aj takúto zmenu v trestnom zákonníku, alebo aspoň časť necháte zapracovať do paragrafov, keď ho teraz prerábate? Asi nie, pretože neverím, že to dokážete a zostane všetko naďalej len pro-forma!

Pavel Jacz