Moje pohľady

Futbalový zápas roka môžeme premenovať na antizázrak roka. Prehrali sme o štyri góly, ale ak by sme prehrali 0:9, prípadne aj 0:10 nikto by nemohol povedať aj najmenšie ň. 31 striel na našu bránku nás mohlo pri trochu šťastia na kopačkách Chorvátov „poslať“ do štvrtej prípadne aj do piatej ligy v Európe. Na naše šťastie a vďaka nepresnosti na kopačkách našich súperov sme obišli iba s veľkou hanbou. Neviem pomenovať a ani si predstaviť, ako by sme pomenovali zápas roka pri spomínaných možných výsledkoch.

Tešili sme sa, že vicemajstri sveta Chorváti nenastúpia s tromi zranenými oporami. No hráči z krajiny aj „Slovenského mora“, kde nás majú radi, nepoznali zľutovanie. „Naložili“ nám aj s náhradníkmi. Takýto výkon  súpera nečakal ani náš tréner Hapal. A ja sa pýtam, čo čakal? Že vyhráme? Zaostávali sme v taktike, v technike, nasadení, bojovnosti, v kráse prevedenia a túžby vyhrať.Niet sa ani čomu čudovať.

Porovnajme si napríklad súpisky hráčov najsilnejších a akýchsi „národných“ mužstiev, teda majstrov oboch krajín. V 32 člennom širšom kádri má Dinamo Záhreb 14 cudzincov z toho sú piati z krajín bývalej Juhoslávie (teda rovnaká futbalová škola) traja z Bosny a Hercegoviny, jeden Slovinec a jeden Srb. Okrem toho dvaja Španieli, Švajčiari, Portugalec, Poliak, Francúz a dvaja Afričania.

A teraz to najpodstatnejšie. Účastník tohtoročnej ligy majstrov má v kádri 7 (slovom sedem odchovancov Dinama Záhreb!!!) a ďalších 13 Chorvátov.

Koľko narátame Slovákov v širšom 27 člennom kádri Slovana? Brankár Greif a jeho traja náhradníci, ktorí zasiahnu iba v prípade jeho zranenia. Ďalej obranca Kozlovský a útočník Strelec, ktorý spolu s posledným náhradníkom na poste brankára Trnovským, sú dvaja vlastní odchovanci „úžasného“ Slovana v A mužstve. Toto je Slovan Bratislava – teda akési slovenské národné (skôr panárodné) mužstvo – sen mnohých slovenských futbalistov. Ale to nie je iba v Slovane, ale aj v iných mužstvách najvyššej futbalovej súťaže, kde prevládajú zahraniční futbalisti. V Slovane hráva permanentne iba jeden Slovák brankár Greif!!!

Môžeme si teda len povzdychnúť, ako to je možné, že porovnateľná krajina s nami dokáže zásobovať špičkovými hráčmi celú Európu a domáci pretlak hráčov majú aj v samotnej domácej lige. Prácu s mládežou im môžeme závidieť. Náš futbalový zväz proti množstvu zahraničných hráčov v našej lige nerobí nič a tak naši mladí odchádzajú zo Slovenska ako 16-17 roční a vrátia sa na sklonku kariéry. Áno, každý si chce zahrať v Barcelone, v Reali, v Anglickej lige, no najlepšieho futbalistu sveta v osobe Modriča majú Chorváti. Nám sa to podarilo v osobe Masopusta, ale to bolo už tak dávno, že si to vlastne ani nepamätáme! Chorvátsko každoročne produkuje špičkových hráčov. V samotnom stretnutí nám odstavili super pressingom našich troch „svetových“ záložníkov Hamšíka, Lobotku a Kucku a bolo vymaľované. Všetko zostávalo na obrane, ktorá ale nevedela kam skočiť skôr, či brániť, alebo si aj prihrať. Ani náš brankár Dúbravka nemal svoj deň. Chytil síce niekoľko striel, ale pri lepšej pozičnej hre a rýchlejšom reflexe mohol prvý gól a aj gólovú hlavičku vyraziť. No a útok? Tých pár striel smerom na brankára predsa nemohlo uspieť.

Chorváti sa predviedli moderným futbalom, ktorý má nádych anglického buldogizmu, brazílskej techniky, španielskej taktiky a francúzskeho rozumu. Je to vlastná futbalová cesta Chorvátska a je taká viditeľná, že im môžu aj svetové veľmoci závidieť, aj keď pod vedením trénera Zlatka Daliča z Bosny a Hercegoviny. Ale s kvalitným materiálom dokáže každý tréner hrať prvé husle. A Chorváti na nich hrajú svetovo.

Zajtra však hráme s Maďarmi. Aj z tohto stretnutia odídeme s dlhým nosom? Uvidíme. Nechajme sa prekvapiť.

Pavel Jacz