Moje pohľady

Ťažko odpovedať na túto otázku. Lipšicovi po odchode z politiky veľmi chýbalo pretŕčanie sa pred televíznou kamerou. Po tom, čo už nie je verejný činiteľ, sa ako proklamovaný advokát objavuje na obrazovkách ešte častejšie. Aj zdanlivo nezaujímavé a nepodstatné súdne procesy sa objavujú na televíznych obrazovkách. Asi jeho novinárske stádo, o ktorom sme už neraz počuli, funguje presne ako hodinový strojček. Novinári ho vždy ako supy obstúpia a čakajú, čo im vytiahne z vyšetrovacích a zo súdnych spisov. Únikov je v poslednom čase veľa. A mnoho je nepravdivých, len aby to manipulovalo verejnou mienkou. Ja sa už pomaly bojím zapnúť televízor a pozrieť si spravodajstvo, aby ma nestrašil Lipšic.

Z tých istých novinárskych pier sa neustále objavujú priesaky z tajných vyšetrovacích spisov, ku ktorým má aj advokát Lipšic prístup. Je to zaujímavé, že vždy je pri objavení sa v novinách zverejnených informáciach z vyšetrovacích spisov vzdialene advokát Lipšic.

Ani spojenie advokátska etika mu asi veľmi veľa nehovorí. Na jednej strane pri vražde advokáta Valka zastupoval zákon ako minister vnútra a dokonca bol na mieste činu medzi prvými (Vlani verejne odsúdil prítomnosť vysokého funkcionára polície, ktorý nemal čo robiť na mieste činu vraždy novinára.) a na druhej strane, keď už nie je minister sa podujme obhajovať vrahov tohto prípadu, o ktorom vedel ako minister všetko.

V prípade Gorila mal ako minister veľké reči o zriadení vyšetrovacieho tímu, ktorý však zriadil až jeho následník v ministerskom kresle. Je toho naozaj veľa, ako neobjektívne môže v tomto štáte advokát hovoriť a opačne konať – vidieť chyby u protivníkoch a rovnaké u seba zakrývať. Inak ako huncútstvo prvého stupňa u bývalého politika sa to nedá nazvať.

V našom štáte je všetko možné. Môžete autom zabiť človeka a pri výpovediach ako obvinený o skutku klamete a zavádzate, až sa vám z úst práši. Odsúdia vás, síce na podmienku a potom sa z vás stane pre niektorých novinárov najdôveryhodnejší, ale i najpertraktovanejší a najzamestnanejší televízny advokát. No nič nie je zadarmo. Asi neexistuje v Lipšicovom pracovnom kalendári jeden jediný prípad, ktorý by si televízni redaktori nevšimli. Mal som možnosť úplnou náhodou vidieť na neobvyklom mieste, neobvyklé stretnutie advokáta so známou novinárkou. Netrvalo dlho, aby nebolo nápadné. A o dva dni bola na svete zaujímavá informácia.

Aj v súčasnom sledovanom procese o zmenkách nezaujíma len funkciu advokáta. Bratá sa s prokurátorom a oboznamuje sa na rozdiel od advokátov protistrany s jeho predloženými dôkazmi súdu. A pred novinármi rozpráva, ako dôsledne oboznámený s dôkazmi prokurátora s novinármi. Vie o všetkom, aj o tajných dôkazoch a tromfoch prokurátora v procese. A z jeho úst vychádzajú výroky, ktoré súdia, ovplyvňujú a predkladajú verejnosti očakávaný verdikt súdu. Preto si kladiem otázku, bude tento súdny proces regulárny a objektívny, ak jedna strana vie z tajných materiálov prokurátora viac, ako druhá? Prečo v tomto prípade nezasiahne sudca a nezastaví toto advokátske lipšicovské divadlo? Nuž spoločenská objednávka je asi vyšší princíp ako nezaujatosť a spravodlivosť, ktorú môže využiť protistrana až na Európskom súde. Konečný verdikt tohto procesu musí byť objektívny a nezraniteľný a to aj v najmenších detailoch, pretože pri vynaliezavosti našich advokátov, ktorí dokážu využívať aj tie najmenšie chybičky v našich nedokonalých zákonoch, dokážu proces zvrátiť. A práve advokát Lipšic svojou horlivosťou a vynášaním poloinformácií zatiaľ z tajných dôkazov prokurátora, z ktorých je jasné, že ich čítal a zbratal sa s prokurátorom Šantom môže spochybniť rozsudok súdu.

Takže si odpovedajte sami na otázku z titulku, kým je vlastne proklamovane advokát Lipšic?

Pavel Jacz