Moje pohľady

Po pár rokoch (nie od začiatku mandátu) som sa konečne dočkal toho, že už nemám prezidenta, ktorý „hrdinsky“ po svojich škandáloch neodstúpil a vytrval až do konca mandátu. Mandátu, ktorý bol päť rokov v rukách daňového kriminálnika a kšeftára s pozemkami. Človeka, ktorý sa neštítil druhých vyzývať na abdikáciu a sám to chlapsky neurobil. Prezidenta, ktorý si nezaslúžil ani tú česť od svetových lídrov, aby ho pozvali k sebe. Prezidenta, ktorý na súkromnej večeri s pozvanými televíznymi spravodajcami prijal Dalajlámu a tak zmaril mnoho obchodných možností čínsko- slovenskej spolupráci. Prezidenta, ktorý porušil pri vymenovaní ústavných sudcov Ústavu SR, ktorý pracoval iba tri dni v týždni. Prezidenta, ktorý neprerušil lyžovačku, keď zastrelili novinára s priateľkou, na ktorého konte sa potom vyvážal. Prezidenta, ktorý svoju dôveru prešustroval a chválil sa dlhodobou najvyššou dôverou, dnes uzatvára prvú päťku. Prezidenta, ktorý sa neštítil rozdeľovať spoločnosť. Prezidenta, ktorý o svojej krajine tvrdí, že je to mafiánsky štát (Prečo potom sedel na stoličke prezidenta mafiánskeho štátu? Čo proti tomu urobil, okrem vytvárania zlého obrazu Slovenska v zahraničí?). Prezidenta, ktorý rozdával štátne vyznamenania nie vždy podľa zásluh, ale podľa osobných a priateľsko-politických sympatií a protivládneho názoru! Prezidenta, ktorý počas mandátu vyhlásil, že založí stranu a vstúpi do aktívnej politiky, aby sa stal premiérom (Niečo podobné sa stalo iba v jeho „obľúbenom“  Rusku. Avšak Medvedev z víťaznej strany si len formálne vymenil miesto s Putinom a naopak!). Prezident, ktorý sa snažil na naše územie priviesť cudzie vojská USA a ktorý vytváral strach z Ruska a jeho nepriateľský obraz agresora. Prezidenta, ktorý sa často pusinkoval a bratal s prezidentom Ukrajiny ako Husák s Brežnevom a označoval ho za najlepšieho priateľa, ktorý vytvoril podmienky na ocenenie fašistických banderovcov a ďalšie protizákonnosti (preto má aj teraz zákaz vycestovať z krajiny, aby nezmizol ako premiér Jaceniuk).. Prezidenta, za ktorého sa budem hanbiť vždy, keď sa ma niekto zo zahraničia na neho opýta.

Exprezident urobil aj dobré veci, splodil ďalšie dieťa, rozdal platy tým, ktorí to potrebujú, ale tie sú v takej minorite, že spomínať ďalšie by nebolo ani kontraproduktívne.

A práve tento ex prezident chce zasiahnuť opäť do politiky. Našťastie mu objektívnejší prieskum od toho esseťáckeho nevyčíslil vyše desaťpercentné percentné preferencie, ale iba čosi cez šesť percent. Exprezident nazval svoju stranu Za Ľudí s internetovou stránkou zaludi.sk (silno pripomínajúceho Steinhübela a spol.), do ktorej nalákal nie nové tváre, ale už nezvolenú europoslankyňu, bývalého tv redaktora a exšéfa čudnej to strany Nova, ktorá sa dostala pod krídlami OĽaNO do parlamentu, ďalej potvrdil už dávno popieranú úzku spoluprácu s predstaviteľmi protestov Za slušné Slovensko a jeho hlavného exponenta Juraja Šeligu. Lanári aj Remišovú z OĽaNO. Ale múdrejší budeme už tento týždeň. Možno budeme prekvapení, kto sa tam objaví aj z vládnej koalície. Že by minister Lajčák, ktorého ministerstvo a samotného ministra vynášal pri pondelňajšej návšteve na ministerstve pre vyše mesiacom do nebies? Uvidíme. Ešte do zajtra vydržíme.

Lenže so zverejneným najnovším prieskumom Kiskovi klesli krídielka. Z vysokej popularity prezidenta zatemňujúce mozgové bunky slávy sa musí uskromniť s priazňou tesne s nadlimitným percentom. Je vidieť, že si myslel to isté, čo po predposlednej voľbe prezidenta aj šéf Siete Prochádzka, ktorého parlamentné voľby vohnali do reality.

Uvidíme, ako sa exprezidentovi bude dariť a či mu budú voliči veriť. Možno mu ešte uberie aj trestné stíhanie, ktoré by malo po strate prezidentskej imunity a odhalení daňových machinácii jeho firmy zákonite prísť. Dodnes ho mnohí chvália, ale iba preto, lebo bojoval s expremiérom a predsedom najsilnejšej strany, ktorý má, ako je to na Slovensku zvykom (ľudia nemajú radi dlhodobý úspech) mnoho ľudí v žalúdku.

A tak sa budeme v predvolebných časoch zabávať, čudovať a počúvať opäť, ako sa budeme mať super, ako opravia v našom štátnom systéme prevodovku, pohon, kolesá a aj vozovku. Už teraz to počujeme, ako vždy. Ale, aké je to ťažké, keď náš život s prevahou ovládajú špinavé peniaze, dokázať opraviť v reále, sa budeme presviedčať aj po voľbách. A je jedno , kto bude na čele. Bordelový systém po našom zvaný demokracia, ktorý si užívame, tu ešte určite dlhodobo zostane. Pretože jedno vyhlasovať a celkom iné opravovať.

Máme však novú prezidentku. Mala veľmi dobrý inauguračný prejav. Predstavila sa dôstojne. V extrémnom teple musela veľmi trpieť, čo bolo vidieť najmä na ekumenickej bohoslužbe. Ale dôstojne vhupla do prezidentského kresla. Má to však jeden háčik. Bez rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti ju inaugurovali do funkcie. Vieme, že ústavný súd je nekompletný a nemohol rozhodnúť, ale aj pri tej najmenšej pochybnosti musí byť prezidentský mandát čistý a treba všetky sťažnosti preveriť! A to sa nestalo. Pre jeho čistotu mala pani prezidentka odložiť inauguráciu, ako to neurobil predseda Ústavného súdu. A nepomôžu tu ani výhovorky, že pre objektívne udalosti nemohol rozhodnúť. Budú si ju ctiť a prijímať prezidenti ostatných štátov ako hlavu štátu, ktorá nemôže svoj mandát potvrdiť demokratickou čistotou? Uvidíme. Ak v budúcnosti kompletný Ústavný súd rozhodne, že sťažnosť bola oprávnená, budú platiť všetky podpisy a akty prezidentky? U nás, kde je právo viac ako často na vedľajšej koľaji, je však všetko možné. Uvidíme, či sa opäť dožijeme vyjadrenia, ktoré bude vyhovovať známemu talianskemu sloganu: Vyšetrovanie sa skončilo – zabudnite!

Pavel Jacz