Moje pohľady

Po včerajšej tlačovej besede podpredsedu SMER-u Kaliňáka som mal opäť veľmi zlý pocit. Zapol som si televízor až v čase otázok novinárov. A čo čert nechcel, tak akurát svietila žena s absolútnym minimom slušnosti i úcty, ale za to s maximálnou dávkou arogantnosti, drzosti, surovosti, pohŕdaním, a ponižovaním. Volá sa Monika Tódová a čo ma najviac uráža ako novinára, je to, že táto žena si hovorí novinárka. „Novinárka“, ktorá si myslí, že všetky tlačovky sú jej vlastníctvom, rovnako ako všetci, ktorí na nich referujú a sú zo SMER-u, sú jej poskokmi. Myslí si, že sa môže správať ako domina, pohŕdajúca všetkým SMER-ovým.

Preto som si už psychicky pripravený pozrel podvečer na Ta3 reprízu tlačovej besedy, aby som mal ucelený obraz. Róbert Kaliňák hovoril o ukončení vyšetrovania únosu Vietnamca. Nepotvrdili sa obvinenia z pera Moniky Tódovej a Denníka N. Povedal, že to bola podľa vyšetrovania fabulácia a klamstvo. Ublížili nevinným ľuďom, ktorým to narušilo profesný rast a nikto sa im doteraz za krivé obvinenie neospravedlnil. Túto pravdu práve nemohla zniesť a najmä prehltnúť „panovinárka“ Tódová a tak som si robil poznámky.

1. Úvod tlačovky Kaliňák – 11 minút

2. Dve otázky Kirinoviča Ta3 a odpovede – 5 minút

3. Dve otázky Serebriakova Markiza – 5 minút

4. Dvanásť otázok Tódovej z toho tri či štyri aj tri krát zopakované skákaním do reči. Nútila Kaliňáka dostať sa do úzkych a nasmerovať k tomu , aby mala svoju senzáciu. Nenechala ho odpovedať. Celkovo toto extempore Tódovej trvalo 12 minút. Divák mal z toho galimatiáš, polovicu slov mal „stereo“ a nemohol ich zaregistrovať. Počas vysvetľovania Kaliňáka (mal neskutočne železné nervy a sebaovládanie) mu mimo otázok skočila do reči 78 krát – slovom sedemdesiat osem krát!!!!!

5. Po nej sa ešte pýtala jedna novinárka a aj s odpoveďou 1 minúta a Tódová si opäť drzo dovolila skočiť do dialógu novinárky a Kaliňákom.

Jej správaniu sa nemôže povedať, že je buldočie, pretože aj ten najzúrivejší buldog má svoje hranice a aj rešpekt. Tódová sa najskôr opýta a potom nenechá dohovoriť, skáče do reči ako najväčší nevychovanec. A toto sa deje na každej tlačovke s účasťou Tódovej. Ani za normalizácie (pomenovať ju slovom normalizátorka, by bolo urážkou tohto slova) v sedemdesiatych rokoch by nemala svoje miesto, ale ako prokurátorka v päťdesiatych rokoch by v politických procesoch bola najväčšou hviezdou!

Len sa čudujem, že sa nenájde jeden, jediný novinár v auditóriu na tlačovkje, ktorý byju zahriakol a verejne jej povedal svoje. Že by boli všetci tak dokakaní, že „veľkej Tódovej“ nikto do očí a v priamom prenose nepovie svoj názor. Naozaj sa všetci cítia, ako jej podriadení otroci, ktorí môžu prísť o svoje miesto, ak si otvoria verejne ústa? Sú to vôbec bezúhonní novinári? Im neprekáža, že na úkor Tódovej otázok , skákania do reči a naťahovania času, sa oni nemôžu pýtať to, čo ich zaujíma? Hovorím to preto, lebo to nebolo po prvý raz, čo sa takto predviedla pred celým Slovenskom, ako keby ju vychovali na pustom ostrove zaostalí domorodci! Čudujem sa, že nechodí oblečená len v srsti z leva. Ja len ľutujem jej partnera, ak ho vôbec má. Ak by som sa ním stal obrovským omylom, možno skôr z donútenia, tak by som želal bývať iba na minimálne 11. poschodí, pretože pri takejto „nežene“, ale „super prazlej prokurátorke“, by to bola jediná istota!

Pavel Jacz