To, čo nám predviedli v pondelok 7. jôna obaja aktéri pri demisii a antidemisii svedčí o hrubej falošnosti jedného z nich. Nechcem byť sudcom, ale popíšme si, čo sa stalo.
Minister Mičovský oznámil svoju demisiu na základe toho, že jeho nominantku v SPF obvinili z trestného činu. Zrazu si po dvoch týždňoch zmyslel, že už prezidentke doručenú demisiu zruší (naša ústava také niečo nepozná), čo aj urobil v pondelok listom hlave štátu. Na tlačovej besede, ktorú zorganizoval na základe tohto rozhodnutia povedal, že ho presvedčilo mnoho listov od malých poľnohospodárov a široká podpora (Vyšlo najavo, že si vraj túto podporu sám zorganizoval!) a on nechce utekať z boja. Povedal, že to konzultoval s Matovičom, ktorý nebol proti a preto v pondelok predpoludním navštívil premiéra, ktorého rovnako informoval o svojom rozhodnutí. Nechce sa mi veriť, že by premiérovi nepovedal, že chce zostať vo funkcii ministra a oznámiť to národu formou tlačovej konferencie.
Poďme na druhú stranu. Heger dlho hľadal nástupcu (Niet sa ani čo čudovať, lebo OĽaNO má podľa predvolebných rečí „super odborníkov“ ako maku na každom rohu.). Nakoniec v piatok predstavil prezidentke svojho poradcu ako kandidáta na ministra. Vraj sa zhodli. Takže bolo rozhodnuté. A tri dni nato k nemu prišiel minister Mičovský, aby mu oznámil svoje rozhodnutie zostať ministrom. A Heger ho asi neinformoval, že sa už rozhodol a Mičovského asi nechal v tom, že zostáva vo funkcii. A po Mičovského tlačovke na otázku o odvolaní demisie premiér povedal, že išlo o Mičovského PR. To bolo celé jeho vyjadrenie k tejto téme. Veľmi „výstižné“!!!
Je však zarážajúce, aká z toho vznikla groteska.
Ak si vezmem doterajšie úprimné vyjadrenia Mičovského na tlačových besedách ako ministra, vždy sa snažil úprimne odpovedať a netváril sa ako boh. Žiaľ, jeho manažérske schopnosti na komandovanie tak zložitej oblasti boli nad jeho sily. Nepamätám si na to, že by sa vykrúcal, úprimne klamal, alebo úprimne trepal.
A čo náš premiér? Na otázky zväčša neodpovedá asi ako „pravý“ veriaci. Snaží sa vždy oblúkom vyhnúť priamej odpovedi, niekedy aj klamstvami a neustálym osočovaním predchádzajúcej vlády ko argumentom. Mám mu teda veriť, že sa rozhodol obsadiť ministerské kreslo až po tlačovke Mičovského. No neviem, neviem.
Mičovský teda urobil zo seba komika – blbca, ale vďaka komu? Vďaka Hegerovi, alebo vďaka jemu samému? Odpovedať si môžete sami, kto z týchto dvoch nemá ani charakter a ani chrbtovú kosť. A kto koho chcel zosmiešniť a podraziť? Už som napísal, že ja sudcom nebudem, ale myslím si svoje. A čo si myslíte Vy? Bol špinavcom v tejto politickej šachovej partii premiér Heger, ktorý vedie národ, alebo dnes už exminister Mičovský? Chrapúňom v tejto humoreske je iba jeden z nich, obaja určite nie! Taká je dnes slovenská morálka väčšiny politikov a nielen politikov. A tak sa stretávame dennodenne s neúprimnosťou, klamstvami, zlodejinami, násilím, protekcie, úplatkami, podrážaniami kolien, osočovaním, pritakávaným lízaním zadníc, špinavými bitkami o posty, egoizmom, zveličovaním nepodstatností s jedinným cieľom, čím viac si nahrabať do svojho trezorového senníka. To je dnešný zmysel veľkej väčšiny nášho „úžasne demokratického“ systému!!! Veď – money, money…aneb za peníze v Praze dům.
Pavel Jacz