Včerajšie futbalové stretnutie našej najvyššej futbalovej ligy medzi prvou Trnavou a šiestym Ružomberkom bolo neuveriteľné „čarovné“. Dve mužstvá bojujúce o európske futbalové súťaže sa predviedli nevídaným spôsobom. Ani jeden z nich NEprehral, ani jeden z nich NEvyhral, ani jeden z nich gól NEdal a ani jeden z nich gól NEdostal. Teda štyri NE… v jednej vete a tie najdôležitejšie! Stanovili to, že futbalové stretnutie ako keby ani NEbolo a vraj to bol boj o titul, ale skôr si myslím, že súboj o NEtitul. A tento NEfutbal vysielala na celé Slovensko Slovenská televízia.
Neviem, čo hráčom dali najesť pred stretnutím, ale aby 20 nedôsledných klusochodcov na ihrisku vyprodukovalo neuveriteľný futbalový odvar, navyše takto súťažiacich o slovenský titul, tak to stojí za uváženie. Aj vyjadrenie oboch trénerov po exibícii slovenského antifutbalu boli veľmi kritické. Môžem povedať, že ani dorastenecká liga, ktorú som hrával nebola tak odvarová, ako táto tragédna a zúfalá bitka o slovenského majstra. Tréneri vraj nespoznávali svojich hráčov, ale to nebolo nespoznávanie, to bolo zanedbanie práce s loptou v maximálnom nasadení, pod tlakom súpera a v šprinte. Preto je aj slovenská liga v porovnaní s Európou v suteréne tak, ako je.
Traja Trnavčania podľa mňa vybabrali s liptáckou ofsajd pascou a ocitli sa traja pred ružomberským brankárom. Prvý s loptou mal problém rýchlo spracovať loptu a obrátiť sa tvárou k bráne i vystreliť a tak ledva stačil ďalšiemu nahrať, ktorý aj tak trafil osamelého brankára. No prihrávka šla do postavenia mimo hry, hoci mal aj inú možnosť, prihrať tretiemu hráčovi.
Krása futbalu zaplakala aj pri jedinej vyloženej šanci Ružomberka, ale namiesto strely z piatich metrov do odkrytej brány sme videli maslovinu presne namierenú do okien pána boha.
Obaja títo súperi Trnava, Ružomberok a tretí , zatiaľ viac ako neslovenský Kmotríkov Slovan, kde som s futbalom záčinal a ktorý by ich mal sprevádzať do európskych ligových predkôl nás majú reprezentovať. A tak si kladiem otázku: Bude to stáť za reprezentáciu slovenského futbalu, alebo to bude len fantasmagoristická eufória s náhodou a nádejami, ktoré nás s hanbou vypoklonkujú v úvodných predkolách z eurofubalu?
Ak týchto 20 hráčov nedokáže hrať pod tlakom súpera, tak naozaj by som zvážil ich účinkovanie v euroligách. Títo odvaroví dobre platení futbalisti s takýmito výkonmi si naozaj nezaslúžia žiadny obdiv. Nedokázať si presne prihrať na .niekoľko metrov, nevedieť spracovať prihrávku a o tom, že je to možné aj v plnom behu ani nevravím. Pretože za celý zápas som na ihrisku nevidel jedného jediného futbalistu, ktorý by vedel v maximálnom šprinte ovládať loptu a ešte k tomu aj prihrať, či urobiť kľučku. O sledovaní volných spoluhráčov ani nevravím. To som nezaznamenal ani vo väčšine poklusoch!
Vážení obaja tréneri Ružomberka Hrnčár i Trnavy El Maestro, netrénujte hráčov na tréningoch v pokluse, ale v maximálnom šprinte a pod tlakom dobiedzajúceho súpera. Klasický príklad môžem uviesť. Konstantidov dostal do behu pred pokutovým územím loptu. Ale v tom momente , ako ju spracoval spomalil zo šprintu do poklusu, a brániaci hráč sa dostal až úrovňou pred neho a začal mu kryť polovicu brány. No Konstantidova strela, keď sa dostal pod tlak išla trestuhodne mimo. A gól mal na lopate. Ak by nespomalil, tak mohol ísť s loptou až do brány. Ale to by sa najskôr musel naučiť na slovenských tréningových hodinách.
Mimochodom, ak by som bol majiteľom oboch klubov, tak by som všetkým hráčom zobral prémie,vrátil by som divákom vstupné, každému by som ešte pridal po 100 Euro a každý hráč by sa išiel každému divákovi na štadióne osobne ospravedlniť a musel by zniesť od tých najnahnevanejších aj facku, či pluvance.
Realita je však iná. Po stretnutí si sadnú do svojich drahých športiakov či SÚV-ečiek a odídu do svojich luxusných príbytkov. A na druhý deň zabudnú na hanbu, ktorú si spôsobili a budú chodiť ako králi. To je náš slovenský odvarový futbal a k tomu už nie je čo dodať!
Pavel Jacz