Moje pohľady

Blížia sa Vianoce a tak sa obchodníci idú potrhať so svojimi ponukami v reklamách. Všade sa dozvedáme, ako nakúpime lacnejšie a so zľavami. Čo sa týka elektroniky, tak ju ponúkajú NAY, Datart, TPD, Andrea Shop, OK Elektro, Alza a ďalšie. Super trik sú zľavy. Mnohokrát obchodníci ceny umelo dvihnú a preškrtnú ich. A zľava je na svete. A mnohí zákazníci naletia a s pocitom, že ušetria, nakúpia. A zľavy sa od predchádzajúcich pôvodných cien niekedy ani nelíšia. To však nebol môj prípad. Nepodlieham reklamám. Pre mňa sú to len kecičky o super ponukách. Realita je celkom iná.

Jednoducho potrebujem novú tlačiareň, lebo tá moja ma často sklamala. Nie som expert na elektroniku, preto potrebujem poradiť. Keďže som bol navštíviť servis, pretože mi batéria na novom Notebooku štrajkovala a servisný technik musel rýchlo k zákazníkovi, mal som asi pol hodinu čas. A keďže som bol blízko obchodného centra Polus, povedal som si, že si pôjdem pozrieť tlačiarne a možno aj kúpiť. Bol štvrtok na Mikuláša asi 11. 40 hod. V bratislavskom Poluse je iba Datart a tak som tam zavítal. Datart chápem ako elektricko a elektronicko dátovo-počítačové ponúkanie umenia. Posúďte sami, či by spomínané prívlastky umenie akceptovalo.

Nepotrebujem super tlačiareň. Moje podmienky na kúpu boli: malá tlačiareň s kopírovaním a bez káblového kontaktu, teda cez wifi a samozrejme lacná a jednoduchá bez doplnkových špeciálnych funkcií. Netlačím veľa, možno raz mesačne tri či štyri papiere.

Pozeral som si tlačiarne a zároveň som čakal, že si ma niekto z predajne všimne. Aj som niekoho hľadal, no nakoniec som musel zájsť do srdca predajne k pultu, aby sa mi venoval jeden pracovník. Povedal som mu, že chcem kúpiť tlačiareň. Jeho prvá tvárová reakcia bola:“no neviem, či dokážem odborne poradiť“ a niečo si zamrmlal. Ubezpečil som ho, že som počítačový samouk – nevzdelanec. Vyhliadol som si tri. Canon za 45 €, a dve HP na priečelí pultu (asi v akcii) za 42 € a 35 €. Oboznámil som ho so svojimi podmienkami. Medzi iným mi povedal, že ak chcem spárovať počítač a tlačiareň, potrebujem kábel za 4,90 €, lebo to nedokážem spárovať. Zdalo sa mi to čudné, pretože mám spárovaný telefón s Notebookom a obe s internetom a žiadny kábel som nepotreboval. A tak som mu povedal, že to skúsim bez a ak bude treba, možno taký kábel doma mám, alebo si ho dokúpim.

Pýtal som sa na rozdiely medzi spomínanými tlačiarňami. Zostali na výber obe HP vystavené vedľa seba. Pýtam sa, aký je medzi nimi rozdiel? Predavač povedal, že vo vzhľade a ukázal na display. Na jednej bol vo veľkosti 1×2 cm zvislo a na druhej tlačiarni 1,5 x 2 cm na šírku. Keďže to pre mňa neznamenalo nič podstatné, ukázal som na HP za 35 € a povedal som, že beriem. Predavač zalovil v počítači a povedal mi, že nestojí 35, ale 42 € a následne  vytiahol spred tlačiarne  cenovku, ktorá je pre mňa smerodajná a pokrčil ju v rukách, že to je omyl. Rozmýšľam nad tým, koľkí kupujúci to predo mnou, bez ohradenia sa, akceptovali???

Niečo podobné sa mi stalo pri kúpe mikrovlnky v 93 roku v Nemecku. Pokladníčka mi oznámila , že mikrovlnka nestojí 45 Nemeckých mariek , ale 180. A že deň predtým akcia skončila. A tak sme sa išli pozrieť do regálu. Bola tam stále akcia a ešte jedna mikrovlnka s cenou za 45 DM. Okamžite sa mi pokladníčka ospravedlnila a povedala:“ Prepáčte náš omyl, prosím, kúpte si ešte niečo za 20 mariek, len nás prosím nenahláste“. U nás je takýto postoj v obchodoch dodnes sciece fiction. Môj kamarát v Nemecku mi povedal, že to mi ponúkli ešte veľmi málo, on by trval na minimálne 100-150 DM, lebo, ak by som to nahlásil, tak by prišli minimálne o niekoľko desiatok tisíc mariek a opletačky s kontrolou.

A tak som predavačovi v Datart v Poluse povedal, že niečo podobné sa mi stalo v Nemecku. Na to mi povedal, že my nie sme Nemecko. To mi pripomínať nemusel, pretože u nás si predpisy a zákony ctí veľmi málo ľudí a firiem, na rozdiel od Nemecka. Postihy fakticky neexistujú. Stále trval na cene. A tak som sa ho opýtal, či to mám nahlásiť na SOI a teda nič nekúpim. Pochopil to a zrazu povedal: „ Ale ja som ešte nedohovoril o cene“. To ma už vôbec neovplyvnilo. Cítil som presne to, čo určite svitne každému, kto si moju skúsenosť prečíta. Porúčal som sa a neviem, či ešte niekedy do Datart zavítam. V NAY a TPD sa mi vždy niekto venuje. Elektroniku internetovo nenakupujem, teda ani v Alze, iba ak mi kamarát poradí a presne určí výrobok, je to skôr výnimočne, pretože to potrebuje teoretické vedomosti o elektronike a údajoch ( a tomu nie vždy rozumiem) a ja potrebujem poradiť. OK Elektro a Andrea Shop sú pre mňa ďaleko.

Nakoniec som bol rád, že som nenakúpil, pretože, keď som to povedal servisnému technikovi, tak sa len čudoval, prečo mi predavač neponúkal laserovú tlačiareň, pretože atramentové náplne vysychajú niekedy už po dvoch týždňoch. A tak som pochopil, prečo mi práve moja tlačiareň nefunguje spoľahlivo.

Reklama a aj predavači chcú len predať a to akokoľvek. Či Vám to bude vyhovovať, to nikoho nezaujíma. Ide len o biznis. Nuž, aj toto je náš život každodenný. Nechať sa, alebo nenechať sa oklamať!

Pavel Jacz